Je pravda, že vláknina pomôže zvládnuť prejedanie cez sviatky?" pýta sa 22-ročný Jaro. Odpovedá Eva Sedlárová, samostatná špecialistka v starostlivosti o duševné a telesné zdravie.
Vláknina je dôležitou a nepostrádateľnou súčasťou nášho stravovania. V posledných rokoch sa o nej veľa hovorí, píše a nechýba v reklamných a marketingových plánoch výrobcov potravín. Čím viac máme serióznych informácií, tým ľahšie sa nám rozhoduje, ako využiť poznatky a následne produkty v prospech svojho zdravia. Čo by sme mali vedieť? Vláknina je nestráviteľnou zložkou potravy rastlinného pôvodu. Tieto balastné látky, prevažne polysacharidy, sa nenatravujú v žalúdku ani v tenkom čreve. Až v hrubom čreve dochádza k ich štiepeniu. Má to obrovský význam pre bunky steny a mikroflóru čreva. Samotná vláknina môže byť nerozpustná, celulózová, v čreve zväčšuje svoj obsah a ovplyvňuje tak črevný pohyb, peristaltiku. Nachádza sa v ryži, otrubách, zelenine, ovocí, orechoch. Rozpustná vláknina typu pektínu, slizov, rastlinnej gumy je v strukovinách, celozrnnom obilí a výrobkoch z neho. Významne znižuje cholesterol, spomaľuje vstrebávanie sacharidov. Má teda význam v metabolizme. Z uvedeného vyplýva dôležitý preventívny účel vlákniny. Pri jej dostatku v jedle máme dlhšie pocit sýtosti, predchádzame obezite. Rozhodujúci je vplyv vlákniny na prevenciu zápchy, bráni tak vstrebávaniu škodlivín a vzniku hemoroidov. Sekundárne zabraňuje vzniku závažných ochorení čreva vrátane nádorového bujnenia. Vplyv na hladinu cholesterolu a metabolizmus sacharidov poukazuje na prevenciu súvisiacich ochorení ako infarkt, mozgová mŕtvica, žlčové kamene, cukrovka. Ak je teda naša denná strava chudobná na vlákninu, spôsobujeme si postupné narastanie dispozície k uvedeným ochoreniam. Nie je však jedno, koľko vlákniny denne prijímame. Podľa zloženia stravy súčasníkovi skôr chýba a množstvo nepresahuje 20 gramov. Denná dávka je v rozpätí 25 až 40 gramov. Záleží od veku aj dennej pracovnej záťaže. Vyššie množstvo môže spôsobovať plynatosť, zvracanie, tráviace ťažkosti, ovplyvniť vstrebávanie dôležitých prvkov. Nebezpečenstvo spočíva v strhávaní potrebných živín a ich vylučovanie stolicou. Náš organizmus je harmonickým celkom a neprospievajú mu extrémy, aj keď ide o prospešné a liečivé látky. Nie je žiaduca denná konzumácia mäsa, výrobkov z bielej múky, produktov rýchleho občerstvenia. Doprajme si pestrú stravu s obsahom rozpustnej aj nerozpustnej vlákniny. Najlepšie v čerstvej alebo varenej, či dusenej zelenine, ovocí, celozrnnom chlebe, grahamovom pečive, obilných vločkách, orechoch. Každý deň zaraďme do jedálnička zeleninový či ovocný šalát. Vločky môžu byť súčasťou polievok, kaší, jogurtových dezertov. Striedame pšeničné, jačmenné, ovsené, pohánkové. Jemné otruby „sa stratia“ vo fašírke, v tmavých omáčkach, ale aj vo vianočnej kapustnici. Stravník zmenu nepostrehne, jeho organizmus áno. Bielu ryžu môžeme sčasti nahradiť nelúpanou. Strukoviny konzumujme v podobe polievok, prívarkov, nátierok, šalátov. Pri sklone k sviatočnému prejedaniu pridajme nielen vlákninu, ale hlavne aktívny pohyb na vzduchu. Rýchlejšie spálime nadbytok kalórií.
Otázky posielajte na adresu: MY Liptovské noviny, Námestie osloboditeľov 32, 031 01 L. Mikuláš alebo e-mailom: sefredaktor.lm@petitpress.sk Môžete ich vhodiť aj do poštovej schránky, ktorú máme pri vstupe do pasáže. Ak si želáte zachovať anonymitu, stačí, keď uvediete len meno a vek.
