Ľuboš Maliňák vybojoval na tretích majstrovstvách sveta mužov v klasickej kulturistike v kategórii nad 180 centimetrov štvrté miesto. Miestenku si vybojoval triumfom na Tatranskom pohári a absolútnym víťazstvom na nominačných pretekoch.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Dejiskom prestížneho merania síl bol ruský Kaliningrad. Pretekár z Liptovského Mikuláša, ktorý trénuje pod vedením Ľubomíra Hečka, bol najúspešnejším pretekárom z trojčlennej slovenskej výpravy. Ďalší dvaja reprezentanti neboli takí úspešní – Rudolf Kopčok skončil v semifinále a Andrej Hlinka neprešiel elimináciou.
Ľ. Maliňák, tridsaťtriročný rodák zo Svidníka, ktorý už niekoľko rokov žije v Liptovskom Mikuláši, potvrdil, že právom patrí k svetovej špičke. Zamestnanec Centra voľného času v Liptovskom Mikuláši sa vlani stal vicemajstrom Európy a na majstrovstvách sveta obsadil štvrtú priečku. Rok predtým sa stal majstrom Európy a vicemajstrom sveta. V roku 2005 štvornásobnému majstrovi Slovenska na hrudi visela zlatá medaila z majstrovstiev Európy.
Vždy len tie najvyššie ambície, teda postup medzi šesticu najlepších a v kútiku duše aj pomyslenie na medailu. Tak s takýmito pocitmi odchádzal úspešný reprezentant liptovskomikulášskeho športu na, zatiaľ, svoje ostatné vystúpenie na majstrovstvách sveta. „Rusko je v tomto športe veľmocou a nebudem zakrývať, že aj majstrovstvá sveta boli v réžii tejto krajiny. Pravidlá dovoľujú, že krajina, ktorá je usporiadateľom šampionátu, môže na pretekoch postaviť viac pretekárov. Táto skutočnosť ma pripravila o medailu. Išlo o, doslova, boj s veternými mlynmi, pretože predo mnou skončili na medailových pozíciách pretekári z Ruska,“ povedal po návrate Ľ. Maliňák.
„Ty si majster sveta, ale majstrovstvá Ruska sa nerátajú, mali byť pred týždňom,“ hovorili Ľubošovi priatelia. Favoritom súťaže v jeho kategórii bol Roman Placinta, ktorý ju napokon aj vyhral. „Pretekári, ktorí skončili na druhej a tretej pozícii, na súťaži takéhoto rangu nikdy neštartovali. Placinta je rodák z Kaliningradu, pretekal teda vo svojom rodnom meste, čo bolo aj patrične vidieť. Prakticky po celom meste boli plagáty či bilbordy s jeho podobizňou, bol dokonca aj na lístkoch či vstupenkách na recepciu. Už som sa bál, aby mi nevypadol z chladničky,“ povedal Ľuboš s úsmevom. Podľa slov Ľ. Maliňáka bolo jasné, že Placinta v rodnom meste vyhrá. „Ale to, čo urobili rozhodcovia, bolo až príliš okaté. Ešte nikdy sa nestalo, že by na stupni víťazov stáli len pretekári z krajiny, ktorá súťaž zorganizovala.“
Kvôli majstrovstvám sveta Ľ. Maliňák vynechal aj jarné súťaže. „Dva vrcholy v sezóne sú pre človeka veľkou záťažou. Máte pocit, ako keby ste, kvôli prísnej diéte, pol roka nejedli,“ opisuje chvíle, ktoré nemá rád snáď každý kulturista. Iné chvíľky prežívajú chlapi s horou svalov bezprostredne po súťaži. „Na recepciách vtedy zjeme úplne všetko,“ prezradil. Po súťaži si Ľuboš doprial dvojtýždňové voľno, aby si troška doliečil aj zranené lýtko. V týchto dňoch ho už opäť vídať medzi množstvom železa v posilňovni, lebo začal s ľahším tréningom.
MICHAL PAŠKA
