RUŽOMBEROK. V sezóne 2007/2008 bol Andrej Lovás (s 18 gólmi) druhým najlepším strelcom I. ligy staršieho dorastu za svojím klubovým spoluhráčom Michalom Babicom, ktorý sa stal kanonierom súťaže s 27 gólmi.
„V závere tohto ročníka som okúsil aj Corgoň ligu,“ pripomína nádejný, a zároveň mimoriadne skromný, ružomberský futbalista. Ako šestnásťročný, keď mu zostávali štyri dni do oslavy sedemnástich narodenín, absolvoval svoj krst v našej najvyššej futbalovej súťaži. V predposlednom kole, v dueli s Duklou Banská Bystrica, ho vtedajší tréner MFK Ladislav Jurkemik poslal na záverečných osemnásť minút. Hneď na to v Senci prišiel na ihrisko v 56. min, keď vystriedal Jána Masla.
V predchádzajúcej sezóne domovským tímom tohto odchovanca ružomberského futbalu bol starší dorast. V partii trénera Jána Haspru, st. mládežnícky reprezentant do 18 rokov sníval i sen, že pôjde v Babicových stopách. Zhruba v polovici jesene ho lodivod prvého mužstva Michal Bílek vytiahol do svojho družstva. „Za dorast som odohral osem kôl a strelil desať gólov,“ vraví Andrej. „Potom som bol prevelený do seniorského áčka. Netvrdím, že sa mi ľahko opúšťalo partiu, ale aj s odstupom času tento krok považujem za môj najväčší úspech roka 2008. Veď v sedemnástich rokoch som sa stal plnohodnotným členom účastníka Corgoň ligy.“
Skutočného benjamínka chalani, i tí skúsenejší, prijali veľmi dobre. „Bolo to úplne v pohode,“ tvrdí Andy. „V tomto smere sa nevyskytol ani ten najmenší problém.“
V jesennej časti Lovás síce nedostal dôveru M. Bílka, ale dôležité „dospelácke“ ostrohy nadobúdal v prvoligovom béčku. „Takto vhupnúť medzi mužov je značný skok,“ priznáva Andrej. „V uplynulom ročníku som si vyskúšal II. ligu dospelých, prvá je výrazne o niečom inom. A vôbec ju už nemožno porovnávať s dorasteneckou ligou. Hráči sú tu tvrdší, rýchlejší a hlavne fyzicky vyspelejší. Myslím si, že je to pre mňa veľká, avšak prospešná, škola.“
Mladý ružomberský zakončovateľ sa už pýši aj prvým „dospeláckym“ gólom. V poslednom jesennom kole skóroval za B mužstvo v súboji s Lučencom (3:2). „Možno mi to mnohí ani nebudú veriť, ale v tej chvíli som zažil neopísateľnú radosť. Tento gól, hoci zatiaľ jediný, staviam nad všetky svoje dorastenecké či žiacke.“
Čo ďalej? „Potrebujem pridať v technike a zlepšiť svoju fyzičku. Prvým veľkým motívom je hrávať za prvé mužstvo a raz sa s futbalom dostať aj do cudziny,“ uzatvoril pomerne plachý chlapec s mäkkým úsmevom.
(SVR)