RUŽOMBEROK. Zoši, tak tohto strednopoliara MFK oslovujú tí najbližší, je nečakane druhým najlepším strelcom Ruže. Predovšetkým zásluhou veľkého úvodu. Po troch kolách sa Štefan tri razy trafil do čierneho. Potom však jeho gólostroj ustal. „Na to, aby padali góly, sú v mužstve iní hráči,“ zdôrazňuje 24–ročný rodák z Hanušoviec nad Topľou. „Ja som nikdy, ani v mládežníckych kategóriách, nebol žiadnym strelcom. Podľa mňa je jedno, kto dá gól. Len nech mužstvo šľape, nech sa mu darí a boduje. Kiežby to všetkým spoluhráčom len padalo.“
Štefan, ako sa pozeráte na vašu jeseň?
- Nerád sa sám hodnotím. To je v prvom rade parketa trénera. Bola asi lepšia ako po minulé roky. Tým netvrdím, že ideálna. Prvoradé je totiž celkové vysvedčenie družstva. So 6. miestom nemôžeme byť spokojní. Zvlášť ma mrzia domáce remízy s Dunajskou Stredou a Dubnicou a iba jedno víťazstvo vonku. Z ihrísk súperov sme mali doviezť viac bodov. Keby sme boli po jeseni tretí, ba i štvrtí, bolo by to oveľa krajšie. A mali sme na to.
Vráťme sa trochu späť. Pamätáte si ešte na váš príchod do Ružomberka?
- Bolo to v lete 2002, tuším v júni. Vtedy do Ružomberka prišli viacerí mladí chlapci, vekom ešte dorastenci. Pamätám si, že spolu s nami do ružomberského klubu zavítal aj už skúsenejší Rudo Urban. V mojom prípade išlo o prestup z 1. FC Košice.
Ako mládežník ste sa ocitli hneď v A mužstve, či prestupovou stanicou bola dorastenecká kategória?
- Išiel som rovno do áčka. Keďže v tom čase veľmi silný dorast bojoval o titul, ktorý napokon aj získal, párkrát som nastúpil aj v dorasteneckej lige.
Čiže zhruba šesť a pol roka ste pod Čebraťom. Je to slušný časový úsek. Nepreletí vám niekedy hlavou myšlienka zmeniť dres?
- Asi každý futbalista sa chce dostať čo najďalej či najvyššie. Samozrejme, aj mňa láka cudzina.
To znamená, že v tomto roku by Štefan Zošák mohol odísť do zahraničia?
- Keby prišla konkrétna a zaujímavá ponuka, prečo nie. Skôr by k tomu mohlo dôjsť v lete ako teraz.
Smelo možno povedať, že z východniara sa stal Lipták.
- Áno, väčšinu času trávim počas roka v Ružomberku, kde mám aj priateľku Máriu.
Prezraďte nám, je prestup do stavu manželského na spadnutie?
- To zatiaľ nie. Ale človek nikdy nevie...
Ako ste trávili Vianoce?
- U rodičov v Hanušovciach. Odskočil som si aj k Marekovi Saparovi do Ďurďošíka. Tieto dve dediny sú asi päťdesiat, šesťdesiat kilometrov vzdialené od seba.
Čiže vaše veľké kamarátstvo so Saparom, v súčasnosti hráčom nórskeho Rosenborgu Tronheim, pokračuje.
- Samozrejme, stále sme v kontakte, navštevujú sa i celé rodiny.
Zmeňme na chvíľku tému. V čom by záložník Zošák mal pridať, aby sa jeho futbalová kvalita posunula ešte vyššie?
- Viac sa zapájať do defenzívnych činností a zlepšiť hru hlavou. Tým však nechcem povedať, že sa na ihrisku nesnažím brániť. Bez toho by to ani nešlo. Od malička som skôr ofenzívnejšie ladený.
JÁN SVRČEK
