S myšlienkou stretávať sa na prelome rokov prišli členovia poľskej esperantskej mládeže. Prvé ročníky boli skúšobné a zúčastňovali sa ich len domáci esperantisti. Postupne sa podujatie stalo známe aj v zahraničí. Po piatich poľských stretnu- tiach, naposledy v meste Malbork, sa toto podujatie po prvýkrát konalo na Slovensku. Výberové konanie vyhralo mesto Liptovský Mikuláš.
História podujatia siaha do varšavského esperantského klubu Varsavia vento klubo. „Vento znamená vietor a tento vietor zafúkal z Varšavy až na Slovensko. Do Liptovského Mikuláša prišlo veľa ľudí, ktorí sa zaujímajú o iné kultúry. Festival ponúkal možnosť kontaktovať sa s ľuďmi z rôznych krajín sveta a vymieňať si názory,“ povedal predseda organizačného výboru Ireneusz Bobrzak.
Rekordman jOmO spieva v dvadsiatich dvoch jazykoch
Program esperantistov sa začal zoznamovacím večerom, na ktorom vystúpil folklórny súbor Váh. Záujemcovia sa potom učili liptovské tance pod vedením choreografky súboru Miroslavy Palanovej. Do esperanta prekladala Pavlína Kožuchová. Na druhý deň bola pre účastníkov pripravená súťaž spoznaj Liptovský Mikuláš. Viedla ju Darina Hofereková z Liptovského esperantského klubu. Súťaž vyhrala skupina pod vedením chorvátskej esperantistky Mei Bombardeli. Súčasťou stretnutia esperantistov boli aj prednášky, súťaže, športy, koncerty, exkurzie a kultúrny a jazykový festival. Hviezdou večera bol spevák, rekordman z Guinessovej knihy rekordov, Francúz jOmO, ktorý spieva v 22 jazykoch, vrátane slovenčiny.
Esperantisti počas pobytu v Liptove obdivovali drevenice v skanzene v Pribyline, páčilo sa im aj v Ovčiarskom múzeu v Liptovskom Hrádku, kde im dovolili zatrúbiť na trombitách. Navštívili aj múzeá v Liptovskom Mikuláši.
Bryndzové halušky a Silvester na internáte
Na kultúrnom a jazykovom festivale, ktorý bol prístupný aj pre verejnosť, sa jednotlivé zväzy prezentovali svojou tradičnou kultúrou a výrobkami. Domáci esperantisti ponúkali okrem propagačných materiálov o regióne aj medovníky v tvare hviezdy so symbolom esperanta a bryndzové halušky. Veľký úspech mala šesťročná Terezka Holúbeková z Liptovského Mikuláša, ktorá predniesla báseň v esperante. Poľskí esperantisti predstavili projekt svetového kongresu esperanta, ktorý bude v tomto roku v Bialystoku, rodnom meste tvorcu medzinárodného jazyka L. L. Zamenhofa.
Posledný deň v roku oslavovali esperantisti postupne v internáte Obchodnej akadémie, kde boli ubytovaní. Rusi začali už s dvojhodinovým predstihom. „Európska únia má spoločnú menu, spoločnú vlajku, spoločnú hymnu, ale každý národ má svoj vlastný jazyk a ťažko sa dohovoria. V tomto prípade urobilo esperanto most medzi krajinami, všetci rozprávali jedným jazykom a každý každému rozumel,“ skonštatoval koordinátor podujatia a člen Liptovského esperantského klubu (LEK) Ján Vajs.
Čudovali sa, že bezdomovci majú vlajku
Po dni oddychu sa časť účastníkov festivalu vybrala do Žiarskej doliny. Zobrali si so sebou aj esperantskú vlajku. Je zelená a v ľavom rohu je biela päťcípa hviezda. Zelená farba znamená nádej a nádej sa v esperante povie espero. „Turisti sa nás pýtali, aká je to vlajka. Povedali sme, nech skúsia uhádnuť. Tipovali Libanon. Keď sme im zo žartu povedali, že je to vlajka všetkých bezdomovcov, čudovali sa. Vraj nevedeli, že aj bezdomovci majú vlajku. Vysvetlili sme im, že esperantisti nemajú svoju krajinu, takže svojím spôsobom sú tak trochu bezdomovci. Ich domovom je vlastne celý svet,“ prezradila esperantistka Eva Lepišová.
Koho veľký mráz neodradil, neoľutoval
Ani takmer dvadsaťstupňový mráz neodradil tretieho januára skupinu esperantistov od putovania na Poludnicu. „Ráno som váhal, či pôjdem, ale pohľady z vrcholu ešte umocnili moje veľmi dobré dojmy z celého stretnutie esperantistov. Cítil som sa výborne,“ povedal Mikaelo Ždanov z Ukrajiny. „Bolo to pozitívne zviditeľnenie Liptova a celého Slovenska vo svete,“ dodal na záver koordinátor projektu a podpredseda Slovenskej esperantskej mládeže Peter Baláž. VLADO ŠKUTA