Štefan Šmálik sa narodil 17. 12. 1908 v Šuňave, ale časť svojho života prežil v Liptove. Po štúdiách na Slovensku aj vo francúzskom Dijone bol v roku 1934 vysvätený za kňaza. Začínal ako kaplán v Tvrdošíne a Liptovskom Mikuláši. V ro-ku 1938 prevzal faru v Hybiach. Jeho omše boli také pôsobivé, že na Vianoce a Veľkú noc ich vo veľkom počte navštevovali aj evanjelici. Postavil faru vo Východnej, urobil zbierku a vybavil pozemok na kostol v Kráľovej Lehote. Jeho výstavbu prekazila vojna. Písal o histórii Hýb, vydával časopis Posol hybskej farnosti, prvý premietal nemé filmy.
Muž určený na likvidáciu
V jeseni 1946 sa stal Štefan Šmálik profesorom náboženstva na I. gymnáziu v Bratislave. Komunistický režim však považoval angažovanie sa v kresťanstve za protištátnu činnosť.
V septembri 1954 ho zatkli a po trojročnej vyšetrovacej väzbe, počas ktorej bol často v tmavej chladnej podzemnej miestnosti bez matraca a vody o hlade a bitke, ho odsúdili na trinásť rokov väzenia. Keď väznitelia mučili slabších spoluväzňov, povedal: „Bite mňa, nebite ich“. V Jáchymove, v tzv. veži smrti, kde denne umierali ľudia na ožiarenie, deväť mesiacov nakladal uránovú rudu ako „mukl,“ čo znamenalo „muž určený na likvidáciu.“
Stretol sa s dvoma pápežmi
V roku 1962 ho po amnestii prepustili, nesmel však vykonávať kňazské povolanie. Pracoval ako pomocný skladník v mlynoch v Spišskej Novej Vsi. Hybenia ho vyhľadali, aby išiel k nim znova za farára, úrady to však nepovolili. Až v roku 1965 mu dovolili vykonávať opäť kňazské povolanie. Bol kaplánom v Spišskom Podhradí, neskôr farárom v Liptovskom Trnovci. Spolu s evanjelickým farárom organizovali pre deti aj výlety do prírody. Našli sa však ľudia, ktorí jeho myšlienky dávali na papier. V čase politického odmäku, v roku 1968, navštívil Rím, kde ho na osobnej audiencii prijal pápež Pavol VI. V roku 1990 ho prijal aj pápež Ján Pavol II.
Pamätná tabuľa
V roku 1971 sa Štefan Šmálik stal farárom v Tvrdošíne. Pí-sal cirkevné a slovenské dejiny. Protestoval, že učitelia, ktorí odhovárajú žiakov od náboženstva, dostávajú za to finančné odmeny.
Keď zatvorili františkánske mníšky, podpísal sa na protestný list adresovaný vtedajšiemu prezidentovi Gustávovi Husákovi. Za trest ho v roku 1983 preložili na schátranú faru i kostol v Oravskom Bielom Potoku. Napriek podlomenému zdraviu a vysokému veku ich dal opraviť. Odpočúvali mu telefón, chodili ho vypočúvať, robili u neho domové prehliadky. So skľavenými rukami, čo bol následok väzenia, už nemohol sám písať. Našli sa však ľudia, ktorí jeho myšlienky dávali ďalej na papier.
Štefan Šmálik bol človek veľkého srdca, ktorý všade, kde bol, pomáhal, rozdával pokoru a dobrotu. Zomrel 21. 12. 1991. Sté výročie jeho narodenia si v decembri pripomenuli v Tvrdošíne, kde mu odhalili pamätnú tabuľu. Na spomienkovom podujatí sa zúčastnili aj Liptáci.
FRANTIŠEK BIZUB
