Piatok, 23. júl, 2021 | Meniny má OľgaKrížovkyKrížovky

Zo škaredého káčatka vychádza nádherná labuť

HRÁDOCKÉ MÚZEUM OSLÁVILO OKRÚHLE VÝROČIE Výmer, ktorý uzrel svetlo sveta 17. októbra 1958, dal zelenú múzeu v Liptovskom Hrádku. Podľa neho otvorili v kaštieli Okresné múzeum hornoliptovského ľudu.

Koncom vlaňajšieho roka Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku oslávilo 50. výročie svojho vzniku. Riaditeľka Liptovského múzea v Ružomberku Iveta Zuskinová privítala na slávnostnom stretnutí primátora mesta Branislava Trégera, predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára, zástupcov škôl, zamestnancov múzea i jeho priaznivcov. V príhovore spomenula históriu múzea aj ľudí, ktorí pomohli múzeu do dnešnej podoby.
Pôvodne múzeum sídlilo Pod skalkou. Z hradu a kaštieľa, ktorý sa dostal do súkromných rúk, múzeum presťahovali najprv do náhradných priestorov. Neskôr získalo vlastné priestory na Partizánskej ulici v Liptovskom Hrádku. Múzeum ožilo výstavami, zaujímavými projektmi, ale i koncertmi a tvorivými dielňami. K stálym expozíciám patria Uršulin salón, fajčiarsky salón Jána Xavera Girsíka, slávnostná sála komorského lesného prefekta F. Wissnera z Morgensternu a v podkroví budovy Ovčiarske múzeum a galéria ľudového výtvarného prejavu.
O odpovede na niekoľko otázok sme poprosili riaditeľku Liptovského múzea v Ružomberku Ivetu Zuskinovú.
Čím je hrádocké múzeum iné, ako sú múzeá na Slovensku?
- Naše múzeum je špecifické tým, že je jediným etnografickým pracoviskom na Slovensku, okrem Slovenského národného múzea a Národopisného múzea v Martine. Ostatné múzeá sú vlastivedné. My sme sa zamerali len na národopis a venovali sme sa mu mnoho rokov vo výskumno-zberateľskej činnosti. Podarilo sa nám vybudovať zaujímavé kolekcie zbierkových predmetov, ktoré sú v expozíciách aj v depozitároch. Múzeum má obrovský fond. Veď za päťdesiat rokov jeho zamestnanci vykonali veľa výskumnej a odbornej práce. Niekoľko publikácií je už spracovaných a vydaných vďaka občianskemu združeniu Spoločnosť priateľov múzea liptovskej dediny. Vydali sme publikácie o ľudovej strave, ľudovom nábytku, ovčiarstve. V týchto dňoch vychádza kniha o ľudovej modrotlače z Liptova a pripravujeme veľké monografické dielo o ľudovej kultúre Liptova. Konečne splatíme dlh, ktorý vnímam nielen ja osobne ako etnológ, histórii Liptova. Je to obrovské bohatstvo Liptova a teraz je obdobie, keď sa ešte dá skompletizovať. Zo života totiž odchádzajú ľudia najstaršej vekovej kategórie, ktorí si pamätajú udalosti v prvej tretine dvadsiateho storočia alebo v medzivojnovom období. Kniha by mohla do piatich rokov vyjsť.
Pracujete v hrádockom múzeu dlhé roky. Ako sa pozeráte na jeho vývoj a súčasnú činnosť?
- Múzeum prechádzalo svojimi etapami. Do roku 1988 sme boli v hrade a mali sme k dispozícii jeho veľké priestory. Do roka sme urobili šesť výstav a pritom sme v ňom pracovali spolu s upratovačkou štyria ľudia. Samozrejme, nemali sme lektorov, a tak všetci zamestnanci museli lektorovať. V roku 1988 sme urobili poslednú vernisáž výstavy a presťahovali sme sa do náhradného objektu, ktorý sme získali v dome oproti terajšiemu mestskému úradu. Prišli sme o možnosť robiť expozičnú činnosť. Výstavy sme potom robievali len v hrádockom kultúrnom dome.
Čas sme však vynikajúco využili pre budovanie múzea v Pribyline. Práve v roku 1991 sme dostali stavenisko skanzenu s nedobudovanými stavbami. My, zamestnanci, sme to cítili ako obrovskú príležitosť, ktorej sme sa chopili. Získavali sme, napríklad, predmety od ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy na území dnešnej Liptovskej Mary. V Pribyline máme teraz veľa domov práve zo zátopovej oblasti. V rámci akcie Veky vekom, generácie generáciám sme získali viac ako tritisíc predmetov do dreveníc v Pribyline darom. Získali sme predmety, ktoré sú veľmi vzácne, ale aj viac predmetov, napríklad kolovrátkov, na kto-rých môžu návštevníci pracovať v rámci tvorivých dielní.
Toto obdobie sme využili na budovanie fondu pre skanzen a snažili sme sa nášmu múzeu v prírode dať jedinečnú podobu. Začali sme s programami nedieľ a dnes nás už mnohé iné múzeá na Slovensku kopírujú. Nebolo to teda hluché obdobie. Naopak, veľmi tvorivé.
Ako vyhovuje súčasná budova Národopisnému múzeu?
- Som rada, že múzeum dostalo veľkú šancu v tom, že získalo v meste svoju budovu a práve historickú. Jej priestory sú nádherné a pri jej rekonštrukcii som konštatovala, že zo škaredého kačiatka labuť vychádzala. Objavujeme vo vnútri budovy historické štuky i maľby na stro-poch. Aj fasáda odkrýva svoju krásu, a to len tým, že všetko pomaličky rekonštruujeme. Na budove sme nechali urobiť architektonický výskum. Na prvý pohľad sa zdalo, už nič zaujímavé a historicky cenné nemôžeme nájsť. A našli sa veci, o ktorých nikto ani nechyroval.
Napriek tomu, že sme národopisným múzeom, charakter budovy nám predurčuje jej využitie. Z histórie vieme, že Hrádok nie je len nejaké bezvýznamné mestečko. V budove sídlil prefekt komorského panstva František Wissner. Urobil veľa pre mesto, a tak musí mať v múzeu svoje miesto. Nechcem podceňovať národopisné veci, ale nemôžeme do týchto priestorov dať kroje, keď sú tu vysoké stropy predurčené na panské izby. Preto sme na poschodí urobili expozíciu komorského úradu, lebo tu skutočne bol. V podkroví sme zas vytvorili jedinečnú expozíciu – pastierstvo. Touto expozíciou sa malé hrádocké múzeum zviditeľnilo v rámci Slovenska. Za pastierstvo sme získali cenu Múzeum roka, čo veľmi ťažko prijímali mnohí kolegovia. Vraj také malé múzeum za jednu expozíciu získalo cenu! Ale je to bezkonkurenčná expozícia. Navyše, Hrádok má prvenstvo aj v tom, že Národopisné múzeum je vôbec prvé múzeum na Slovensku zrekonštruované za európske peniaze. V tomto roku sa chceme pustiť do ďalšej rekonštrukcie budovy a upravíme prízemie, kde umiestnime ľudový odev.
DAGMARA



Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  2. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  3. Z čoho sa vyrábajú balené bagety? Kedy sa ich treba báť?
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  6. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  7. Od Česka až po Jadran
  8. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu?
  9. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  10. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Riziko úrazov je počas letných prázdnin vyššie
  3. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. Tatravagónka Poprad ponúka stabilnú prácu a kariérny rast
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Svet bude fungovať na dátach a tie sú pre Slovensko priorita
  9. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 13 449
  2. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky 7 204
  3. Vedci skúmali slovenskú magnéziovú minerálku. Výsledok prekvapí. 6 214
  4. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 960
  5. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 4 977
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 733
  7. Nový Volkswagen Polo GTI prináša radosť z jazdy s dvojlitrom! 3 137
  8. Od Česka až po Jadran 3 033
  9. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 2 948
  10. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 2 204
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ilustračná foto.

Podľa aktuálnych a najnovších informácií sa situácia na futbalových štadiónoch, čo sa počtu divákov týka, posunula na hranicu 50% kapacity štadióna.


a 1 ďalší 6 h

K černovskému chotáru neodmysliteľne patria stovky senníkov, domáci ich volajú štále. Je to historické dedičstvo našich predkov.


8 h

Ako tomu predísť? Viac nám povedal Dr. Igor Baran, ktorý má v oblasti záchrannej služby viac ako štyridsať ročné skúsenosti.


15 h

Na výstup a odhalenie pamätnej tabule na Poludnici prišlo približne 50 turistov.


22. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Krásno nad Kysucou žiada ďalší a dlhší termín.


22. júl

Na ceste I/11 sa tvorili od skorého rána kolóny.


15 h

V oblasti žije už nejaký čas a pravidelne ho monitorujú.


TASR 22. júl

Dagmar Kačírekovú nahradí na poste prednostu okresného úradu Rastislav Kňaze.


14 h

Už ste čítali?