RUŽOMBEROK. V spoločnosti Mondi Business Paper SCP v Ružomberku kvôli plynovej kríze minulý týždeň obmedzili výrobu. Časti z 1500 zamestnancov upravili pracovný čas.
Počas plynovej krízy situáciu riešil krízový štáb, ktorý pravidelne zasadal. „Pripravili sme sa na všetky možné alternatívy vývoja,“ povedal komunikačný manažér Ľubomír Čech. Od vyhlásenia ôsmeho regulačného stupňa spoločnosť znížila spotrebu zemného plynu na dvadsaťpäť percent bežnej spotreby v tomto období. „Kvôli tomu sme museli znížiť objem výroby o približne polovicu,“ poznamenal Ľ. Čech.
V závode pred niekoľkými rokmi prestali používať ťažké vykurovacie oleje. Pri regenerácii chemikálií vo výrobnom procese prešli na plyn. Ten je pre spoločnosť teda životne dôležitý. Pokiaľ ide o biomasu, osemdesiat percent energetickej spotreby v podniku aj za štandardných podmienok pokrývajú zelenými energiami. Ako zdôraznil Ľ. Čech, aj pri tomto procese potrebujú určité množstvo plynu, ktorý slúži ako stabilizačný prvok pri spaľovaní biomasy.
Teplom z ružomberskej fabriky zásobujú aj mesto. Obmedzenia dodávok plynu a ôsmy regulačný stupeň sa ale netýkali dodávok tepla pre občanov. „Tento proces aj naďalej zabezpečujeme bez obmedzenia,“ dodal Ľ. Čech. Teplo pre byty v Ružomberku dodáva spoločnosť CZT, ktorej jediným akcionárom je mesto. „Zamestnanci spoločnosti potvrdili, že sú skúsení manažéri v problematike tepelného hospodárstva,“ vyhlásil primátor Ružomberka Michal Slašťan.
V spolupráci s Mondi situáciu, podľa primátorových slov, zvládli aj pri najväčších mra– zoch. „Nezaregistroval som ani jeden podnet od občanov, že by chýbala teplá voda alebo byty boli slabo vykúrené.“ Podľa M. Slašťana je situácia najlepšou odpoveďou na otázku, či bolo správnym krokom vytvorenie vlastnej teplárenskej spoločnosti. Vo firme RES, ktorá na konci roka 2006 mala stratu 9,958,175 eur (tristo miliónov korún), bolo mesto dovtedy minoritným akcionárom. „Dnes si tepelné hospodárstvo dirigujeme sami, čo sa nám veľmi osvedčilo,“ uviedol M. Slašťan.
Dodal, že Mondi vyrába časť tepla pre CZT z biomasy a z plynu. „Výhodou dreva je jeho obnoviteľnosť,“ pripomenul. Po vzniku CZT navyše klesla za dva roky cena za gigajoule dodaného tepla pre občanov o približne 4,32 eur (130 korún).
MICHAL PAŠKA