Čo vás viedlo k tomu, že ste sa prihlásili do výberového konania na post riaditeľa nemocnice?
- Celý svoj profesionálny život som strávil mimo svojho domova, veľa som cestoval. Cítil som potrebu vrátiť sa do Liptova k svojim koreňom. Zaregistroval som, že je výberové konanie na post riaditeľa nemocnice. Prijal som to ako výzvu, prihlásil som sa, vypracoval projekt a bol úspešný.
Povedali ste, že vašou prioritou je oddĺženie Liptovskej nemocnice. Ako to chcete urobiť?
- Je to historický dlh, ktorý vznikol ešte v rokoch 2003-2004. Jednou z možností, ako sa dlhu zbaviť alebo ho aspoň znížiť, je vládny programom oddlžovania nemocníc. Chceme sa uchádzať o návratnú pôžičku, ktorá by nám umožnila reštruktualizáciu dlhu. Druhá možnosť, o ktorej diskutujeme so zriaďovateľom nemocnice, je odpredaj majetku, ktorý už neslúži nemocnici alebo neslúži na účel poskytovania zdravotnej zdravotlivosti. Z odpredaja tohto majetku by sme vedeli sanovať časť dlhu a možno aj celý dlh.
Na odpredaj majetku musí dať súhlas zriaďovateľ nemocnice, čiže Žilinský samosprávny kraj. Požiadali ste už o odpredaj majetku? Akého konkrétne?
- Áno. Začiatkom tohto roku odišli žiadosti. Chceli by sme predať budovu polikliniky, kde už nemocnica má iba doliečovacie oddelenie, ostatné priestory využívajú privátne ambulancie. Ďalší objekt, ktorý by sme chceli predať, je budova bývalého Váhostavu. Je v nej zariadenie sociálnych služieb, ktorého zriaďovateľom je mesto a byty. Využíva ich zdravotný personál ale aj ľudia, ktorí už nie sú, ale kedysi boli zamestnancami nemocnice. Tretia nehnuteľnosť je bývalé očné, ušné a krčné oddelenie a psychiatria. Tieto budovy už nemocnica nevyužíva a neplánuje ich využívať ani v budúcnosti. Ak dá zriaďovateľ súhlas na odpredaj týchto nehnuteľností, bude vypísané výberové konanie podľa zákona. Podobne riešili situáciu aj v iných nemocniciach, kde ponúkli dubiózny (nadbytočný) majetok na odpredaj a pomohlo to riešiť ich finančnú situáciu.
Aké sú vaše ďalšie priority v súvislosti s nemocnicou?
- Okrem toho, že sa chceme zbaviť dlhu, máme ambíciu skvalitňovať zdravotnú starostlivosť. Predovšetkým potrebujeme riešiť otázku tzv. urgentného príjmu a dokončiť rekonštrukciu bývalého gynekologického pavilónu. Chceme vytvoriť lepšie podmienky aj pre fungovanie dalších oddelení, hlavne neurologického a doliečovacieho.
Všeobecná zdravotná poisťovňa dlhuje údajne Liptovskej nemocnici takmer 664-tisíc eur (približne 20 miliónov korún). Ako chcete riešiť tento problém?
- Máme zmluvy s viacerými poisťovňami, kľúčovou je Všeobecná zdravotná (VšZP). Každá má trochu iné pravidlá, ako zazmluvňuje výkony. Máme objem zmluvných výkonov, ktoré máme voči poisťovni a poistencom realizovať. Ale máme aj, tzv. nadlimitné výkony, a práve to sú tie podlžnosti, ktoré riešime so VšZP. Spolu je to asi dvadsať miliónov korún, časť je z roku 2008, časť ešte z roku 2007. Vedieme veľmi intenzívne rokovania z pozície zriaďovateľa cez župana, odbor zdravotníctva, na úrovni regionálneho aj generálneho riaditeľstva VšZP. Poslali sme podklady, ktoré transparentným spôsobom dokumentujú, že tie výkony boli zrealizované oprávnene, čo potvrdili aj revízni lekári. Sú uznané, ale zatiaľ nezaplatené. Som však optimista, lebo v minulosti, konkrétne v roku 2006, sa podarilo časť nadlimitných výkonov so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou vyriešiť a zaplatila. Predpokladám, že aj teraz dospejeme k nejakému kompromisnému výsledku.
Čo si myslíte o zámere ŽSK vytvoriť zo všetkých nemocníc v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti jednu akciovú spoločnosť?
- O tomto projekte nemám informácie, je to otázka, ktorá by nemala byť smerovaná na mňa. Súhlasím, že by to bolo určité oklieštenie subjektivity nemocnice. Projekt spracoval VÚC na základe platnej legislatívy a potreby transformácie zdravotníckych zariadení z príspevkových organizácií na iný typ organizácie. Následne bola legislatíva up-ravená a projekt sa nerealizoval.
Niektorí zamestnanci majú obavy, či nebudete prepúšťať. Sú opodstatnené?
- Neviem, z čoho pramení takáto obava. Zamestnanci by sa mali v prvom rade sústrediť na riadne plnenie pracovných povinností. Momentálne skôr pociťujeme nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu. Aktuálna vyhláška ministerstva zdravotníctva sprísňuje požiadavky na minimálne personálne a technické zabezpečenie jednotlivých oddelení.
BEATA CHRENKOVÁ
