Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Pred sto rokmi sa narodila prvá dáma slovenského výtvarníctva

„HRDINOM NIE JE TEN, kto sa zjaví pred jasajúcim davom s vavrínom na čele. Hrdinom je ten, kto je nakoniec silnejší ako jeho bolesť,“ napísala prvá dáma slovenského výtvarníctva Ester Šimerová - Martinčeková. V týchto dňoch si pripomíname sté výročie jej

V byte, v ktorom bývala Ester Šimerová-Martinčeková so svojím manželom, známym fotografom Martinom Martinčekom, býva v súčasnosti Katarína Fedoršová. V posledných rokoch sa o nich starala a doopatrovala ich. Podelila sa s nami o svoje spomienky. Najskôr sme zalistovali v albumoch so starými fotografiami a listinami. Bol medzi nimi aj účet za popravu profesora Františka Šimera, prvého manžela pani Ester. Nacisti ho popravili za to, že pomáhal parašutistom, ktorí sa podieľali na atentáte na Heydricha. Za popravu svojho manžela musela pani Ester zaplatiť účet 847, 68 ríšskych mariek. Predala obrazy a všetky cenné šperky, aby zaplatila advokáta, ale nepomohlo. Jej strýko, Ivan Dérer, predvojnový minister školstva a osvety, napísal žiadosť o milosť. Hitler ju 2. septembra 1943 podpísal, ale kým ju doručili, horlivý veliteľ väznice dal príkaz na popravy. Pani Ester v tom čase bojovala so zákernou chorobou.
Dáma do posledného okamihu
„Celý život som pracovala v kultúre. S pani Ester som sa bližšie spoznala, keď robila oponu pre Dom kultúry v Liptovskom Mikuláši. Bola fantastická a všetkých si získala. Vždy bola upravená, pekne oblečená, jednoducho, dáma. Kto ju nepoznal, možno mal pocit, že je pyšná, ale opak bol pravdou. Nikdy nebola namyslená, s každým sa vedela porozprávať. Aj s ľuďmi, ktorí v Dome kultúry leštili lavice a upratovali, sa rozprávala, ako by bola jednou z nich. Mala úžasnú filozofiu žitia,“ povedala Katarína Fedoršová a pokračovala: „Spočiatku som k nim chodila raz do týždňa, urobila som nákupy a vybavila, čo bolo treba. Boli veľmi samostatní a sebestační. Mali síce pani, ktorá im chodila upratať, ale pani Ester napríklad až do svojich 92 rokov sama varila. Postupne som k nim chodievala stále častejšie, lebo pán doktor Martinček mal zdravotné problémy. Asi od roku 1998 som už u nich bývala aj v noci. S pani Ester sme často debatovali o všeličom možnom. Tajne som jej kupovala čokoládu, lebo jej manžel si veľmi potrpel na zdravú stravu a čokoládu považoval za jed. Postupne sa nám podarilo zlomiť niektoré jeho návyky a na raňajky bol koláčik. Ale na mikrovlnku sa nám ho nepodarilo nahovoriť ani za sedem rokov.“
Zaujímalo nás, ako prežila pani Ester posledné roky svojho života. „Vstávala okolo siedmej a mali sme už svoje rituály. Pri raňajkách som jej podávala správy, čo bolo v televíznych novinách, aká je politická situácia. Často povedala: „To tu už bolo,“ a prirovnala situáciu k udalostiam, ktoré sa stali pred mnohými rokmi. Bola veľmi sčítaná, čítala knihy aj v origináloch, o umení, histórii, filozofii, poéziu aj beletriu. Naposledy mala rozčítanú Bielu veľrybu a ja som jej čítala Da Vinciho kód. Popoludní sme zvykli debatovať na rôzne témy. Nikdy mi to nepripadalo, že sa starám o vyše 90-ročného človeka. Mala zmysel pre humor a často sme sa smiali ako dve pubertiačky. Spolužitie s pani Ester veľmi obohatilo môj život. Naučila som sa od nej hlavne trpezlivosti. To nie je vlastnosť, s ktorou sa človek narodí. Bola veľmi vzácny človek a dáma do posledného okamihu.“
Vedela vystihnúť podstatu
O spomienky na Ester Šimerovú Martinčekovú sme požiadali aj akademického maliara Jána Hrnčiarika. „Chodieval som asi dvadsať rokov každý štvrtok do jej ateliéru. Mali sme dohodnutú nejakú tému, vždy niečo nadhodila a potom sme to rozvíjali. Rozprávali sme sa napríklad o francúzskej aj senegalskej poézii, pani Ester často recitovala vo francúzštine. Zaujímala sa aj o architektúru, zenbudhizmus, o orientálne filozofické smery a o jógu, ktorú veľa rokov aj cvičila. Milovala vážnu hudbu, v Bratislave hrávala v kvartete na violončelo. Zobrala si ho aj na štúdiá do Paríža. Bola veľmi inteligentná a rozhľadená. Mala príbuzných a kontakty po celom svete, dostávala zahraničné časopisy a literatúru, ovládala niekoľko jazykov. Bola bankou informácií a mala vzácny dar abstrakcie aj analytického myslenia. Vedela vystihnúť podstatu, nikdy nehovorila len tak do vetra. Rozvažovala, čo povie a čo povedala, malo vždy hlavu aj pätu. Zaujímala sa aj o bežný život, ako moja mama pečie bábovku, čím perie obrusy. Vedela sa porozprávať s každým typom človeka.“
Ján Hrnčiarik je aj autorom návrhu pomníka pani Ester na Vrbickom cintoríne, ktorý je interpretáciou jej koláže. Je aj kurátorom výstavy Ester Šimerovej-Martinčekovej, ktorá bude v Múzeu Janka Kráľa od 25. júna do 30. septembra.
Zoberte ich na cesty
Blízky vzťah k Ester Šimerovej- Martinčekovej mal aj Alexander Slafkovský. Obaja boli frankofóni a frankofili – mali radi Francúzsko a hovorili po francúzsky. Alexander Slafkovský sa ako primátor Liptovského Mikuláša podieľal aj na spoluorganizovaní jej štyroch výstav vo Francúzsku a jednej na francúzskom veľvyslanectve v Bratislave. „Na pani Ester si pamätám veľmi živo. Každá minúta strávená s ňou bola zaujímavá, všetky jej vyjadrenia mali hĺbku. Keď sa dozvedela, že jej kamey majú putovať na výstavu do Francúzska, povedala: „Fetes les voyager,“ čo sa dá preložiť ako „zoberte ich na cesty.“ Bolo to, akoby vyprevádzala na cesty svoje deti, vlastné jej osud nedoprial. Pani Ester sa na výstavách svojich diel vo Francúzsku osobne nezúčastnila. Raz si prezerala knihu o svojej učiteľke z čias štúdií v Paríži a priateľke, významnej maliarke Alexandre Exter. Všimla si, že jeden z obrazov uvedený ako dielo Alexandry Exter, je jej vlastné dielo, ktoré svojej profesorke venovala do daru. Po vernisáži výstavy som sa stretol s autorkou knihy a povedal jej to. Ukázal som jej aj kresby od Alexandry Exter, ktoré venovala pani Ester. Bola veľmi prekvapená a chcela sa s pani Ester stretnúť. Žiaľ, na Slovensko pricestovala až dva mesiace po jej smrti.
Raz mi pani Ester rozprávala, že keď nacisti popravili jej manžela, nechcelo sa jej žiť. Bývala vtedy v Prahe a počas Pražského povstania blúdila ulicami. Okolo nej svišťali guľky, ale neskrývala sa pred nimi. Našla nejaký batôžtek a keď ho rozmotala, zistila, že je plný granátov a funkčnej munície. Vtedy si povedala, že keď jej nevybuchol v rukách, asi má s ňou Najvyšší iný zámer. Rozhodla sa žiť a tvoriť. Jej dielo patrí nielen k slovenskej, ale aj európskej špičke. Venovala ho mestu Liptovský Mikuláš. Bol som viac-krát v jej ateliéri a chcel som, aby sa zachoval. Na autentickom mieste sa to nedalo, bol v podkroví jednej zo starých bytoviek na Rumanovej ulici. Chceli sme ho urobiť v Centre Kolomana Sokola. Bol aj projekt, ale žiaľ, nepodarilo sa ho zrealizovať. Dal by sa oprášiť a dotiahnuť do konca. Samozrejme, stálo by to nejaké investície, opravu, úsilie a čas, ale pani Ester a jej manžel Martin Martinček by si to určite zaslúžili.“
Pri príležitosti 100. výročia narodenia Ester Šimerovej-Martinčekovej bude v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa 29. januára o 16. hodine koncert pre klavír a husle.
BEATA CHRENKOVÁ


ESTER ŠIMEROVÁ-MARTINČEKOVÁ


Narodila sa 23. 1. 1909 v Bratislave v rodine Fridrikovcov. Po maturite študovala maliarstvo v Paríži. V roku 1932 sa vydala za lekára Františka Šimera, s ktorým po rozpade Československej republiky v roku 1939 odišla do Plzne. V roku 1943 ho popravili nacisti. V roku 1947 sa vydala za právnika Martina Martinčeka, ktorý bol v tom čase prezidiálnym šéfom Úradu Predsedníctva SNR. V roku 1951 sa museli vysťahovať do Liptova, jej manžela uväznili a po prepustení pracoval ako robotník v tehelni v Ondrašovej. Celá tvorba Ester Šimerovej Martinčekovej vychádza z parížskej výtvarnej školy, ovplyvnil ju hlavne kubizmus a konštruktivizmus. Okrem malieb a kresieb vytvorila veľa dekoratívnych diel. Podľa jej návrhu vytvorili oponu v Dome kultúry v L. Mikuláši, vitrážové okno v budove bývalého okresného úradu aj stropné maľby na Bratislavskom hrade. Známe sú jej kamey, štukové objekty rôznych tvarov. Sú originálnou interpretáciou básní francúzskeho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Sain-John Persa. V roku 1966 získala titul zaslúžilá umelkyňa a neskôr viaceré štátne vyznamenania. V roku 2001 jej udelili aj najvyššie francúzske vyznamenanie – Zlatý rad za zásluhy v oblasti umenia a literatúry a príspevok k upevňovaniu kultúrnych vzťahov medzi Slovenskom a Francúzskom. Zomrela 7. 8. 2005. Urnu s jej telesnými pozostatkami uložili vlani na jeseň na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Nechajte zamestnancov vybrať si služobné auto, oplatí sa vám to
  2. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  3. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  9. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  10. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 38 336
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 26 410
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 19 265
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 822
  5. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 15 013
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 825
  7. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 12 798
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 546
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 122
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 663
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Už to máme za sebou aj my v redakcii

Vôbec nebolelo, členovia tímu, od vojaka, cez policajta, zdravotníčku a administrátorov boli milí a ústretoví. Organizácia je špičková.

Testovali sa aj klienti Spišskej katolíckej charity

Chceli sa nechať otestovať, hoci sa na viacerých vzťahuje výnimka. Testovali ich v dôvernom prostredí Charitného domu sv. Kláry v Liptovskom Mikuláši.

Svätý Kríž: Máme fantastický a flexibilný odberový tím

Do Svätého Kríža chodia aj z okolitých dedín.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Rezort obrany rieši problém s chýbajúcimi testami (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Na niektorých miestach dochádzajú testy, inde je situácia pokojná

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Trenčín, Prievidza, Považská Bystrica, Púchov a ostatných okresoch kraja.

Už ste čítali?