David s Joanou, naši španielski priatelia, nám naplánovali výlet po pobreží Costra Brava. Jeho vyvrcholením bola návšteva pobrežného mestečka, ktorého okraje obmýva more a zhora ho láskavo strážia Pyreneje. Cadaques. So slovenskou priateľkou sme sa cítili ako v rozprávke, keď sme kráčali jeho bielymi a najmä, kamennými, uličkami. Navyše, všade schody a mačky. Na balkóne ako dlaň dokonca sedem lenivých mačiek. Ani sa nepohli, len očami nás sledovali.
Mravce kráčali hore stenou
Cadaques dýchalo siestou a postupne odkrývalo Dalího stopy v ňom. Tu sme zbadali na stene veľký umelcov portrét, tam „kráčali“ hore múrom Dalího kovové mravce, inde z drobných obchodíkov vykúkali tričká s kresbičkami v Dalího štýle.
Hoci sme vedeli, že sídlo Salvadora Dalího je pri pobreží, mýlilo nás stúpanie po uliciach mestečka. Odrazu sa však pred nami cesta začala zvažovať a my sme videli nielen more, ale najmä veľké olivové háje a medzi nimi dve obrovské biele hlavy naklonené k sebe. Sídlo, ktoré umelec vytvoril pre život so svojou milou. Vyrástlo doslova na skale a dokonale zapadá do pobrežnej atmosféry.
Na prehliadku domu sa treba objednať, inak sa doň návštevník nedostane. My sme mali šťastie. Nejaká skupina, objednaná v čase našej návštevy Cadaques, neprišla, a tak lektor vytvoril skupinu z nás náhodne čakajúcich. Nemci, Angličania, Španieli a dve Slovenky. Sprievodca po dohovore s celou skupinou rozprával najprv po španielsky, aby zatiaľ, kým on prekladal do angličtiny, Joana mala čas povedať nám všetko po slovensky. Lektor však napínal uši a našiel si príležitosť, aby sa našej kamarátky opýtal, akou rečou to rozprávame.
Milenci mali dom pre seba
Do vyhradených priestorov Dalího domu za života oboch milencov nemal nikto prístup. Dalí mal rád spoločnosť, ale v tomto prípade svojim priateľom vyhradil priestory pod holým nebom až vzadu v dome. Samozrejme, v dokonale bohémskom štýle. Okrúhly bazén s kanálom až do priestorov, ktoré pripomínali sídlo pre kráľa. Okolo posedenia sochy levov, hady, váľanda v tvare úst, oproti všadeprítomné biele vajce, postavičky z pneumatík Michelin, kozub a pri vchode-východe biela socha muža s dvoma penismi.
Vnútro domu dodnes dýcha vzájomnou láskou dvoch ľudí a umeleckou dušou. Len Dalího pracovňa-ateliér je plná vedľa seba naukladaných akoby nesúrodých predmetov: lopta na rugby, konštrukcie, socha, zariadenie, ktoré dvíhalo umelcovo kreslo popri stene, aby mohol posediačky maľovať, japonský slnečník. Z „neporiadku“ nehou vyčnieva nedokončený obraz ženy. Éterická postavička jemne zahalená v ľahkej látke. Gala, ktorá bola vraj jedinou ženskou inšpiráciou pre Dalího. V miestnosti je zákaz fotografovať s bleskom, aby sa obrazy nezničili.
Chrbtom k slnku videl slnko
Z takmer každej miestnosti je výhľad na more. Dalí z kresla, v ktorom tvoril, videl more, letná jedáleň pod holým nebom má uzučké obdĺžnikové okno s výhľadomna more, z postelí v spálni vidno východ slnka nad morom. Dokonca Dalí dal do spálne namontovať sériu zrkadiel tak, aby východ slnka videl aj keď bude k oknu otočený chrbtom.
Po jej smrti odišiel z domu
V dome dal umelec vystavať aj špeciálnu miestnosť pre svoju Galu. Okrúhlu. Po jej obvode lavičky plné vankúšikov, oblôčiky zatienené červenými záclonkami. Celá miestnosť dýcha farbami lásky. Ružovou a červenou. Najúžasnejšia je však akustika v nej. Ak stojíte v strede a rozprávate, ozvena vám slová vracia.
Šatník zas mala v rukách Gala. Miestnosť plná skríň so sklenenými dverami a v nich nalepené výstrižky z novín a časopisov. Všade Dalí na rôznych výstavách, koncertoch, prijatiach, s priateľmi – to bola Galina robota.
Salvador Dalí po Galinej smrti z domu odišiel. Vraj už nikdy nechcel navštíviť dom, kde s Galou prežili spoločnú časť života. Svoj život dožil v neďalekom Fiqueras, kde prežil detstvo a kde sa nachádza jeho múzeum.
DAGMARA
SURREALISTICKÝ UMELEC
Salvador Dalí, maliar, spisovateľ a tvorca surrealizmu, sa narodil v roku 1904 v španielskej dedinke Figueras v Catalánsku. Navštevoval školu umenia v Madride a po roku 1929 začal tvoriť v surrealizme. V tom roku sa prvýkrát stretol aj s Galou, ktorá bola pre neho múzou i modelom. Mal s ňou krásne hlboký vzťah plný priateľstva a pochopenia. Jeho umelecký štýl je plný zvláštnych „vajec a častí ľudského tela“, asi každý pozná jeho „tekuté hodinky“ a postavy zo „šuplíka“. Roku 1940 sa odsťahoval do USA, kde žil do roku 1948. Neskôr sa začal venovať filmu a tvorbe z kovu a zlata. V roku 1969 jeho Galu vzala smrť a on sa odsťahoval z domu v Cadaques do neďalekého Fiqueras. Salvador Dalí zomrel v roku 1989.
