RUŽOMBEROK. Dejiskom basketbalovej slávnosti, na ktorej ocenenia prevzali aj najlepší muži, tiež tréneri a najlepší slovenský rozhodca, bol bratislavský hotel Carlton.
Lucia, čo poviete na bronzovú pozíciu? – znela naša úvodná otázka v rozhovore s 24–ročnou ružomberskou krídelníčkou.
- Niečo také som nečakala. Veď Slovensko má veľa kvalitných hráčok. Keď som sa tú správu dozvedela, bola som veľmi milo potešená.
Kto vám ju zvestoval?
- Najprv mi telefonoval tréner Anton Panis a hneď po ňom som dostala esemesku od generálneho manažéra Stanislava Onušku.
Ale priznajte sa. Netušili ste, že sa v desiatke dostanete tak vysoko? Napokon len tri body vás delili od druhej priečky.
- Vôbec. Navyše, ja som nikdy s touto anketou nejako nežila. Registrovala som, kto bol v tej – ktorej kategórii prvý, ale nič viac.
Tretia dáma slovenského ženského basketbalu však na slávnostnom vyhlásení výsledkov chýbala. Prečo?
- Baby išli do Bratislavy z reprezentačného zrazu v Nitre. Ja som bola nútená z Nitry odísť už po dvoch dňoch. Magnetická rezonancia odhalila zápal achilovky a lekári mi naordinovali nútený odpočinok. O svojom umiestnení som sa dozvedela v Ružomberku poobede, v deň vyhlásenia ankety.
Je to ocenenie za rok 2008. Aký bol u Lucii Kupčíkovej?
- V klube som prvú sezónu pravidelne hrávala na krídle, čo mi veľmi pomohlo. Vo FIBA Cupe sa nám podarilo dostať medzi šestnásť najlepších družstiev. Radosť mi tiež robili reprezentačné štarty. Nečakala som, že až toľko príležitostí dostanem od americkej trénerky Pokey Chatmanovej. Za veľmi pekný úspech považujem postup na majstrovstvá Európy. Myslím si, že mám za sebou vydarený rok.
Ale predsa, čo vám v ňom nevyšlo podľa predstáv?
- Ani neviem. Všetko dopadlo tak, ako malo. Ja som spokojná.
Ako sa pozeráte na práve rozbehnutú sezónu?
- Mrzí ma, že sme v Európskom pohári nepostúpili zo základnej skupiny. To sme mali. V domácej extralige je zatiaľ všetko otvorené. Verím, že aspoň znepríjemnime život obhajcovi titulu košickej Maxime Broker.
Vráťme sa trochu dozadu. Ako a kde ste s basketbalom začínali a čo bolo potom?
- V rodnom Poprade, ako druháčka na základnej škole. Miestny tréner Janoštík vtedy oslovoval takéto dievčatá. V mládežníckych kategóriách sa mi darilo a pred dva a pol rokom prišiel prestup do Ružomberka.
Kto ho mal na svedomí?
- Vytypoval si ma vtedajší tréner Marian Svoboda. On ma do Ružomberka dotiahol.
Ako sa pozeráte na vtedajšie vaše rozhodnutie? Bol to dobrý krok?
- Áno. Ja si myslím, že všetky kroky, ktoré som doteraz urobila, boli správne. Možno nie vždy až také šťastné. Ale tak to asi malo byť.
Môžete nám prezradiť, ako sa vám darí v škole?
- Som poslucháčkou 5. ročníka Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Poprade, kde študujem manažment. Zostáva mi už len jedna skúška a potom štátnice a obhajoba diplomovky.
Kedy by ste mali mať v rukách vysokoškolský diplom?
- Za normálnych okolností aj v júni. Ešte neviem, či si vzhľadom na prípravu na európsky šampionát všetko neposuniem. To však iba v prípade, že by sa to nedalo zvládnuť. Zatiaľ zvažujem alternatívy.
V Ružomberku sa vám naplní trojročný kontrakt. Ukončíte tu aj pôsobenie?
- O tom je momentálne predčasné hovoriť.
Túžite po zahraničnom angažmá?
- Nezavrhujem niečo také. Ešte neviem, ako zvládnem záver štúdia. O všetkom sa musím tiež poradiť s partnerom.
Vaše prianie do roku 2009?
- Najdôležitejšie je zdravie. A ďalej si želám úspech.
JÁN SVRČEK
