Počas svojej lekárskej praxe sa usiloval nazbierať čo najviac poznania, aby mohol čo najúčinnejšie pomáhať chorým ľuďom. Videl a vidí viac ako len chorobu. Každé ochorenie má totiž svoje duchovné pozadie a nezjaví sa v živote človeka náhodou. Je presvedčený, že práve to neviditeľné vnútorné prežívanie rozhoduje o chorobách. „Psychológia sa venuje tejto oblasti, ale považuje psychiku za produkt pôsobenia mozgu, ale nie za prejav pôsobenia a prežívania mňa ako duchovnej bytosti, ktorá raz odchádzajúc pri smrti z tohto sveta bude žiť ďalej," tvrdí I. Rusnák, ktorý je autorom knihy Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života.
Prečo a akým spôsobom zlosť ničí človeka?
- Človek, ktorý kumuluje zlosť do seba, zlostí sa vo vnútri. Psychológovia by povedali, že je v stave flustrácie. Vo vnútri sa takýto človek búri a ak zlosť nevyjadrí navonok, má problém so žlčníkovými kameňmi a vysokým krvným tlakom. Mám to preverené na stovkách pacientov. V súčasnosti je epidémia ľudí so žlčníkovými kameňmi a vysokým krvným tlakom. Človek, ktorý má žlčníkové kamene, istú dobu riešil situáciu istým stupňom zlosti, ale ťahal za kratší koniec. Cieľ nemohol uskutočniť, lebo vedľa neho bol niekto silnejší. Tým silnejším môže byť človek, ktorý v zlosti tiež pôsobí na iných, ale aj on má od seba silnejšieho, ktorý zlosť, možno nevedomky, vyskúša na ňom. To, čo druhým robíme, sa nám vždy od niekoho vráti. Aj „zlostniak" vždy nájde ešte väčšieho „zlostniaka".
Zlosť má teda súvislosť so žlčníkom a aj sa vraví: to je taký žlčovitý človek, zlostník. Žlč sa netvorí v žlčníku, ale v pečeni. Teda zlostní ľudia majú vždy nejaké funkčné problémy s pečeňou i so žlčníkom. Tí, ktorí sa vykrčia, so žlčníkom problémy nemajú. Tí, čo sa zlostia a nevykričia sa, mávajú žlčníkové kamene.
Ako sa však vyhnúť zlosti?
- Ja sa vôbec nemám zlostiť. Mám nájsť spôsob, ako partnerovi, druhému človeku niečo povedať. V tomto smere máme čo robiť. Ale zlosť aj vidieť. Príklad: kto sa zlostí a veľmi vehementne presadzuje svoju vôľu, vidieť mu to aj na tvári. My sa totiž vždy nejako tvárime. A podľa toho, ako sa dlhodobo tvárime, si na tvári vytvoríme vrásky. Máme vrásky úsmevu, trápenia, zlosti. Karikaturista, keď rýchlo nakreslí tvár človeka, okrem základných obrysov, urobí vždy vrásky, ktoré človeka charakterizujú. Ak má človek jednu alebo dve zvislé vrásky od koreňa nosa nahor, to je človek, ktorý má tendenciu riešiť situácie zlostne.
A čo so stresom?
- Stres je veľmi často používané slovo. Nie je daný tým, čo sa stalo, ale či to, čo sa stalo, som schopný správne vyriešiť alebo nie. Príklad: niečo sa stane. To je jedno čo. Vy to vyriešite, ja nie. Ten skúšajúci podnet bol pre nás oboch rovnaký. Vy ste to zvládli a stres u vás nie je. Ja som ho nezvládol vyriešiť, som v strese. Jednoducho, neviem problém riešiť. Stres nie je daný nikdy konkrétnou situáciou, keď ide o psychiku.
Samozrejme, keď niekto hodí granát, zľakneme sa. Pri strese, ktorý mám na mysli, ide o niečo iné. Ide o psychovzťahy, ide o životné situácie, ktoré musíme vo vzťahoch riešiť. Tam sa stresujeme najviac. Čo sa len natrápime a nazlostíme!⋌(DAG)
