„Chlapče, cítim, že z teba niečo bude,“ povedal Ľ. Hečko. „Tak sa idem osprchovať a už to nebudete cítiť,“ odpovedal vtedy devätnásťročný Filip Godzsák. Po dlhšom naliehaní Filip súhlasil. Po štyroch mesiacoch, pod dohľadom trénera Hečka, vyhral rodák z Liptovského Mikuláša juniorskú pohárovú súťaž v Myjave a otvoril dvere do juniorskej reprezentácie. Tiež sa kvalifikoval na majstrovstvá sveta v Budapešti, ktoré sa konali o mesiac. Bronzová medaila v kategórii do sedemdesiatpäť kilogramov bola pre Filipa impulzom zlepšovať sa. V novembri 2008 obsadil na svojich druhých juniorských majstrovstvách sveta piate miesto. „Po kvalifikácii bol na tretej pozícii a myslím si, že na ňu mal. Ale hodnotenie kulturistiky je subjektívne,“ zamyslel sa Ľ. Hečko. Dnes Filip ľutuje, že sa na profesionálny tréning nedal nahovoriť skôr.
Túžba presadiť sa vo svete
„Chcel by som doštudovať vysokú školu, ktorú navštevujem, osamostatniť sa a možno neskôr založiť si rodinu,“ začína študent tretieho ročníka Bankového inštitúte v Prahe rozprávanie o svojich plánoch. Na prvý pohľad sú to ciele väčšiny mladých mužov. Lenže dvadsaťjedenročný reprezentant Slovenska v kulturistike má ambícií viac. „Rád by som pokračoval v športe a dúfam, že sa mi úspešne podarí zvládnuť prechod z juniorskej do mužskej kategórie.“ K úspešnému zaradeniu medzi mužov by mu mohla pomôcť i dvojročná pauza, počas ktorej bude síce ďalej trénovať, ale nie súťažiť. Medzi slovenskými mužmi by síce obstál už dnes, ale s trénerom sa zhodli, že Filipove ambície sú oveľa vyššie, ako presadiť sa na domácej scéne.
Z Hrádku do Mikuláša
Do svojich sedemnástich rokov vyrastal Filip v Liptovskom Hrádku. Hrával futbal a ako študent zašiel aj do fitnescentra.
„Moje poznatky o tréningu boli vtedy veľmi strohé, a to nehovorím o strave. Pamätám si, ako som si kúpil svoj prvý doplnok stravy. Bol som naivný a asi o hodinu po prvej dávke som si premeriaval biceps. Nadšenie upadlo, lebo som zistil, že biceps je rovnako veľký aj po desiatich dávkach,“ spomína dnes už skúsený kulturista. Pred štyrmi rokmi sa so svojimi rodičmi a mladšou sestrou presťahoval do Liptovských Matiašoviec a začal chodiť do „fitka“ Ľ. Hečka v Liptovskom Mikuláši, kde začal pravidelne trénovať.
Impulz na zlepšenie sa
Po troch mesiacoch, pod trénerskou taktovkou, sa zúčastnil na prvej súťaže. „Bola to mužská pohárová súťaž s medzinárodnou účasťou – Grand Prix Trnava 2007. Skončil som posledný v kategórii do 75 kilogramov. Samozrejme, že som bol sklamaný a mal som chuť so všetkým skoncovať. Našťastie sa vo mne niečo zlomilo a o mesiac som vyhral juniorskú pohárovú súťaž v Myjave a kvalifikoval sa na majstrovstvá sveta. V kvalitnej konkurencii dvanástich pretekárov som obsadil tretiu priečku vo svojej kategórii,“ opisuje prvé súťaže. Odvtedy spravil veľa práce, so zverencom je spokojný aj tréner. „Najlepšie má vypracované ruky a nohy. Jeho veľkou zbraňou sú kvadricepsy. Keď dotrénujeme hrudník a šírku chrbta, bude ťažko poraziteľný,“ myslí si Ľ. Hečko. Minulý rok sa deviati z jeho kulturistov stali majstrami republiky.
Dôležitá je prísna dieta
Byť úspešný však neznamená len tvrdý tréning, ale i prísna diéta, pravidelný spánok a žiaden alkohol. Aj Filip vie o tom svoje. Tri mesiace pred súťažou začína s úpravou stravy. Tá má, podľa neho, tri fázy. „Prvou je adaptačná fáza, v ktorej sa snažím zvyknúť si na diétnu kulturistickú stravu. Pos– tupne obmedzujem všetko nezdravé, mastné jedlá, sladkosti a jednoduché cukry. Keď som už pomaly adaptovaný a vyrovnaný s tým, že sladkosti jesť nemôžem, nastupuje druhá, takzvaná udržiavacia fáza, ktorá trvá približne do obdobia jedného mesiaca pred súťažou. Poslednú, najťažšiu, fázu nazývam tvrdá diéta. Inak sa, podľa mňa, ani nazvať ani nedá.“
Ako tvrdá diéta vyzerá? „Na raňajky si dám praženicu zo šies– tich bielkov a jedného celého vajca a zvyšok dňa striedam varené kuracie prsia, nesolenú ryžu a varenú zeleninu. Všetko pripravujem bez oleja. Medzitým si spravím proteín, ktorý pre mňa, okrem ryže, obsahuje jediný príjem energie.“
Nevyhne sa nervozite
„Filip je samostatný, čo sa týka prípravy na súťaže a ďalších činností súvisiacich s kulturistikou. Nemyslím si, že byť mamou kulturistu je v niečom iné, ako ňou nebyť. Akurát sme ako rodina obmedzení časovo vzhľadom na tréningový plán,“ hovorí Filipova mama. Ako asi každá matka, aj ona svojho syna v športe podporuje, i keď prezrádza, že najviac si musela zvykať na zväčšenú nervozitu, ktorá u kulturistov pred súťažou panuje. Uvedomujú si ju aj samotní pretekári. Nervozita je u nich reakciou organizmu na predsúťažnú diétu, ktorá vyvrcholí tým, že počas pretekov každý z účastníkov myslí len na jedlo. „Vtedy by som si dal aj obyčajné rožky s paštétou, i keď ich obyčajne nejedávam,“ smeje sa Filip. V súťaži váži okolo sedemdesiat kilogramov, mimo nej aj o desať kilogramov viac.
Filmy s Arnoldom
A čo by bolo ideálnym darčekom pre kulturistu? „Zdravie, peniaze a pochopenie tých najbližších,“ odpovedá tréner Hečko a Filip súhlasí. „U niektorých je príprava na súťaž otázkou stoviek tisíc korún.“ Odmenou za hodiny v posilňovni mu je, pri pohľade do zrkadla, pocit, že celá drina nebola márna. A možno aj pohľad ženského očka, i keď jemu samotnému sa kulturistky nepáčia. To, že sú kulturisti atraktívni, potvrdzuje i Filipova kolegyňa, šestnásťročná pretekárka v body fitness Dominika Multáňová. Tá na kulturistoch obdivuje nielen svaly, ale aj poctivosť a tvrdú prácu na sebe. A práve bez nej by to Filip nedotiahol tak ďaleko. A čo stálo na začiatku toho všetkého? „Boli to filmy s Arnoldom. Od detstva ma fascinovali svalnaté a vydreté postavy. A tiež som chcel v niečom vynikať, byť lepší ako moji rovesníci,“ podotkne náš najúspešnejší juniorský kulturista.
BARBORA PREKOPOVÁ
