Keď som sa dozvedel, že hrádocké Art Štúdio zorganizuje Večer básnikov v čajovni v Liptovskom Hrádku, veľmi som sa potešil. Prehliadka tvorby amatérskych poétov a prozaikov patrí medzi tie druhy kultúrnych akcií, ktoré by sme mohli zabaliť do škatuľky „menšinové“ a ktoré vyniknú práve v komornej atmosfére čajovne. To som ešte netušil, že to s tou menšinovosťou nebude celkom pravda.
Za siedmimi horami
Úderom štvrtej hodiny poobedňajšej sa 24. januára, doslova v priebehu pár minút, naplnil priestor Čajovne za siedmimi horami na prasknutie. Úvodné privítanie odvážlivcov, ktorí sa rozhodli nepísať len do „šuflíka", si zobrala na starosť Alena Laučíková, nestorka perohryzov v rámci Art Štúdia. Keď prichádzal na malé improvizované javisko prvý recitátor, vládlo v miestnosti ticho, spoločne so zvedavosťou.
Vynikla rôznorodosť
Ťažko mi hodnotiť diela jednotlivých autorov – navyše, súc jeden z nich, ani sa mi nepatrí. Budem teda hodnotiť globálne a v tomto smere mi ako prvé príde na um slovko rôznorodosť. Mali sme možnosť počuť básne o rodnom kraji, prírode, láske, ale napríklad aj beatovú poéziu či rozprávku, ktorá zase reprezentovala útvary prozaické. Až na pár výnimiek si autori recitovali svoje diela sami, takže pestrosť prevládala i v spôsobe prednesu. Najviac ju však bolo cítiť v autoroch samotných, keďže najmladší (či skôr najmladšia) z nich mala, odhadom, menej ako –násť a najstaršiemu by ste už i pravnúčatá uverili. Veľký obdiv patrí najmä partii dievčat – stredoškoláčok. Obával som sa, že dnes sa už poézia tejto generácie zredukovala len na omieľanie sil- ných rečí a moralizovanie, s charakteristickým výskytom vulgarizmov, za sprievodu kolovrátkových hudobných slučiek. Teda hip-hop. Lenže tieto dievčatá ukázali nielen to, že poézia prežíva generáciami s ľahkosťou jej vlastnou, ale hlavne odvahu postaviť sa pred mikrofón a odkryť kusisko zo svojho vnútra.
Prekročil očakávania
To v čarovný večer v hrádockej čajovni spravil každý z autorov. Spoločne vytvorili atmosféru, z ktorej sa nikomu nechcelo odísť. Skúsenejší poéti na záver okomentovali jednotlivé dielka, poradili a odporučili, ako sa vyvíjať ďalej. Dokonca i niektorí z autorov sa pochválili svojimi receptami na prekonanie trýznivých večerov nad prázdnym hárkom papiera. Náhodní návštevníci čajovne boli milo prekvapení, že i takíto ľudia stále existujú a že poézia má svoje miesto v ich živote. Ak by len toto malo byť cieľom poetického večera, svoj účel splnil desaťnásobne.
PETER PETIAR LACHKÝ
