„V dôsledku krízy je ponuka odpadového papiera vyššia ako odbyt,“ povedala Božena Danková zo Zberných surovín na Palučanskej ulici v Liptovskom Mikuláši. Nielen papier je problémom, rovnako je to, podľa B. Dankovej, aj s ostatnými odpadmi. „Náklady na spracovanie kartónu sú však vyššie, ako dostaneme od odberateľa, a tak za spracovanie tohto druhu papiera firmy aj súkromníci platia nám. Za spracovanie novín, časopisov a kancelárskeho papierového odpadu sa neplatí.“
Podobná situácia je aj v Zberných surovinách v Liptovskej Porúbke. „Ak ľudia donesú noviny a časopisy, dostanú za kilogram dva centy. Ak prinesú kartón, vyúčtujeme si my od nich dva centy,“ povedala Dana Matloňová. „Ľudia nám prestali nosiť kartóny, ale iný papier nosia tak po päť a viac kilogramov. Niektorí si ho zberajú dlhšie doma do vriec alebo škatúľ, a potom ho naraz prinesú.“
V Liptovskom Mikuláši pred necelými štyrmi rokmi vedeli, že odkladať starý papier sa oplatí. Stačilo zísť pred dom a štyri kilogramy starého papiera vymeniť za kotúčik toaletného či balíček papierových vreckoviek. S nápadom prišiel pred niekoľkými rokmi Daniel Sagan zo Žiliny ešte ako vysokoškolák, ktorému záležalo na ochrane životného prostredia. Postupne začali týmto spôsobom zbierať odpadový papier nielen v Žiline, ale aj v ďalších mestách, medzi nimi aj v Liptovskom Mikuláši. V súčasnosti sa situácia zmenila. Nikto starý papier v Liptove nevymieňa za toaletný.
Ľudia sa však naučili odpad separovať. Žiaľ, situácia so zberovým papierom sa komplikuje. Nadbytok zberového papiera zaznamenali nielen na Slovensku, ale v celej Európe, pričom na Slovensku sa ročne vytriedi viac ako 200-tisíc ton zberového papiera. Skončí na skládkach?
„Filozofiu, aby sa zberové komodity nezbierali a nezhodnocovali, pokladám za chorú. Každý meter kubicky skládkového priestoru má istú ekonomickú hodnotu a nemal by sa zapĺňať materiálom, ktorý sa dá spracovať. Nastavenie legislatívy by malo nútiť firmy prednostne spracovávať druhotné suroviny pred primárnymi, a to z domácich zdrojov, nie z dovozov,“ povedal predseda občianskeho združenia Tatry Rudolf Pado. „V západnej Európe sú poplatky za odpady vyššie ako u nás. My, kým nás neohrozovala kríza, sme sa začali učiť separovať odpady. Dnes z každej strany počúvame o prepúšťaní, ľudia majú vážnejšie problémy a o ekológiu nie je záujem.“ Nezáujem je aj o recyklovaný papier, čo potvrdil Daniel Sagan. Ľudia si vraj radšej kúpia biele obrúsky či diáre vyrobené z celulózy, dreva. Výrobky z recyklovaného papiera sú tmavšie a je o ne menší záujem. Napriek tomu, že situácia je ťažká, rozhodnutia majú v rukách ľudia. Veď vyzbieraním tisíc ton starého papiera sa zachráni hektár storočného lesa.
Neatraktívne ceny za odpadový papier postihujú aj školy, najmä materské a základné, pre ktoré zber papiera bol jedným zo zdrojov získavania peňazí. „Školské zbery budú fungovať, kým nebudú pre školy zničujúce,“ vyjadril sa Rudolf Pado. „V Liptovskom Mikuláši zatiaľ vládne úzus, že pre školy je zber ako-tak výhodný. Ak však školy prestanú robiť zbery, odrazí sa to aj na myslení detí. Stratia ekologické myslenie a vzťah k životnému prostrediu.“⋌DAGMARA
