Liptovská vodárenská spoločnosť je jednou z opakujúcich sa tém v posledných troch vydaniach novín.
Upozornenie na možný problém dvoch obchodných súťaží, ktoré vodárne vyhlásili – tá väčšia z nich má hodnotu takmer pol miliardy korún (konkrétne 14 560 745 €, teda asi 438 657 000 Sk) – sa zmenil na mediálnu prestrelku.
Európa je citlivá na podozrenia
V podstate ide o to, že dobrý úmysel chrániť povesť krajiny v očiach Európskej únie, ktorej peniazmi majú byť vo veľkej miere financované spomínané projekty, bol otočený proti jeho iniciátorovi.
Alexandrovi Slafkovskému sa nemožno čudovať, že ako zodpovedný občan a bývalý dlhoročný člen Výboru regiónov Európskej únie sa snaží vidieť aj za roh. V prípade, ak by sa jeho obavy týkajúce sa údajnej netransparentnosti pri realizácii obchodnej súťaže potvrdili, by okrem vodární dôsledky mohla znášať aj Slovenská republika.
Európa je citlivá na akékoľvek podozrenia pri nakladaní s jej fondami. Spôsob a priebeh realizácie kritizovanej súťaže môže takéto podozrenie naznačovať. Nečudujme sa preto, že na to niekto upozornil.
Slafkovský vo svojej kritike nikoho nemenoval
Reakcia vodární nenechala na seba dlho čakať. Slafkovský síce vo svojej kritike nikoho nemenoval a nedefinoval, kto konkrétny by mal byť za medializovaný problém zodpovedný – odpoveď však dostal ústami ľudí, ktorí si jeho slová pravdepodobne vyložili po svojom.
Predseda dozornej rady vodární – liptovskohrádocký primátor Branislav Tréger, sa nechal počuť, že „tu sa začal politický boj a viac k tomu nepoviem, lebo tohto procesu nechcem byť, jednoducho, účastný, je to ich vec."
Okrem Slafkovského mal viac ako pravdepodobne na mysli predsedu predstavenstva Jána Blcháča, ktorý zohrieva primátorskú stoličku v Liptovskom Mikuláši. Ten – zdá sa – zobral napriek neadresným vyjadreniam Slafkovského celú vec osobne. Mohol sa elegantne v tejto kauze nezviditeľňovať a nechať hovoriť riaditeľa vodárov.
Nestalo sa tak. Televízna verejnosť sa tak ústami šéfa radnice mohla 21. januára dozvedieť, že „poslanec Národnej rady poškodil dobré meno spoločnosti“ a aj to, že „sme sa, samozrejme, obrátili na právne kancelárie“.
Šesťdesiat riadkov im na obhajobu nestačilo
Po mimoriadnom valnom zhromaždení, 27. januára, prišlo predstavenstvo vodárov s vyhlásením, ktorého úvodnú časť prečítal na kameru mestskej televízie Blcháč osobne.
Okrem Slafkovského si zobral(o) na paškál i médiá venujúce sa kauze. Vraj treba zvážiť možnosť právnych krokov aj voči nim. Vyhlásenie ste si ako celok v minulom čísle mohli prečítať. V podobe platenej inzercie.
Niekomu na obhajobu stačí šesťdesiat riadkov, niekto potrebuje viac. Zaplatiť si inzerát v rozsahu celej jednej novinovej strany je precedensom. A nejde o to, že vyhlásenie vodárov stálo firemnú pokladňu konkrétne peniaze.
Poznanie a celé meno aj za cenu rizika
Ide o to, že niekto potreboval, aby „jeho“ pravdu, ktorú nechal zakryť podpisom kolektívneho orgánu spoločnosti, počuli všetci za každú cenu. V tomto prípade sa cena, podľa cenníka inzercie týchto novín, môže rovnať viac ako 1 300 €.
Celá mediálna prestrelka sa tak premenila z nezrealizovanej vecnej diskusie a vyhnutiu sa prípadným problémom na búrku v šerbli. Bežný občan – zákazník vodární – to môže vnímať práve takto.
Smutné je, že v celom tom humbuku zaniká skutočnosť, že jedna strana na svoju obhajobu používa finančné zdroje akcionárov. Tá druhá ponúka vlastné poznanie pod svojím celým menom aj za cenu rizika sporu.
