Najnovšou monografiou je kniha o Liptovskom Hrádku Významné osobnosti hradného a komorského panstva v Liptovskom Hrádku od stredoveku do začiatku 20. storočia.
„O niektorých rodoch sme síce vedeli, že žili v Liptove, ale staršie súpisy šľachty zaznamenávali rody, niekedy aj ich konkrétnych členov, ale nie činnosť, ktorou sa zaoberali,“ prezradil Peter Vítek. „Kniha o Liptovskom Hrádku vyšla koncom minulého roka a je to lexikón rodov, ktoré tu pôsobili. Keď som študoval matriky Dovalova, Hrádku a okolitých obcí, zistil som, že Hrádok je v minulosti predimenzovaný veľmi významnými rodmi.“
Vždy sa tvrdilo, že v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku bolo veľa významných rodov, ale Hrádok bol akosi v ústraní. Najmä na 18. a 19. storočie sa zabúdalo. „Pri štúdiu materiálov som objavil, že v Hrádku sa nachádza aj krypta úradníkov hradného panstva. Napočítal som 24 pochovaných osôb, medzi nimi aj deti týchto úradníkov. Väčšinou mali nemecký alebo rakúsky pôvod a do Hrádku ich dosadili z cisárskeho dvora, aby zabezpečovali chod a riadili panstvo.“
Historik vysvetlil, že na úradnícke miesta boli dosadení šľachtici, schopní ľudia, ktorí sa už niekde inde presadili.
Záletník František
„Kniha o Hrádku je hodená rukavica ľuďom, ktorí sa budú o danú časť histórie zaujímať,“ povedal P. Vítek a doplnil, že to je aj príklad Františka Wisnera, ktorý pred príchodom do Liptova pôsobil v dnešnom Rumunsku. Tam si vybudoval obrovskú kariéru – od vojenskej kariéry, keď bojoval proti Turkom a sám sa vyhlásil za zástupcu panovníka, keď zvíťazil nad tureckým vojskom. Tiež zachránil pred povodňami mesto Arad – dodnes sú mu za to vraj Rumuni vďační. Po Františkovi sú pomenované rumunské ulice. Až potom bol František preložený do Hrádku.
„Nevieme prečo,“ zvážnel riaditeľ archívu. „Môžeme sa domnievať, keďže poznáme zatiaľ jeho dve nemanželské deti, že sa zaplietol s nejakou paničkou. To vtedajšie panstvo netolerovalo. Alebo, myslím si, že v Hrádku sa uvoľnilo miesto prefekta a potrebovali človeka, ktorý ovládal tunajší jazyk... A František bol Čech. Vzdelaním, dnes by sme povedali, banský inžinier.“
V Liptove je, napríklad, duchovným otcom priemyselného komplexu s vysokou pecou na Maši, okolo ktorého sa vybudovali drobné podniky ako klinčiareň. Dal veľa vecí zveľadiť, v Hrádku založil školu, postaral sa o rozvoj Hrádku ako mestečka. Jeho pričinením dal panovník Hrádku výsady mestečka.
Dve nemanželské deti
František bol v Hrádku trinásť rokov a dokázal veľké veci. „Ešte sme určite na všetko neprišli, čo urobil,“ povedal P. Vítek a prezradil: „Jeho milostné avantúry ho pravdepodobne stáli miesto aj v Liptovskom Hrádku. Počas tunajšieho pôsobenia sa z dvoch jeho vzťahov narodili dve nemanželské deti. František a Anton.“
Anton sa narodil v Liptovskom Hrádku, ale pokrstený bol v Hybiach ako nemanželský syn jednej hrádockej paničky. K nemu sa Wisner úradne nepriznal. K prvému nemanželskému synovi, ktorého pre istotu pokrstili až v Sásovej, sa priznal až dodatočne a do matriky potom zapísali aj jeho ako otca.
„V roku 1808 František Wisner v Hrádku skončil svoje pôsobenie, premiestnili ho do Bratislavy. Autori staršej literatúry tvrdili, že zomrel v Hrádku. Tu ani inde v Liptove však nezomrel. Pôsobil v Bratislave ako prvý prísediaci súdnej tabule a má veľké zásluhy na skrášlení vtedajšej Bratislavy. Jedna ulica sa v Bratislave volala Wisnerova a pred tým Smetisková. Nakoniec tu aj zomrel počas cholerovej epidémie v roku 1831 na starobu.“ Takých významných osôb je, podľa Petra Víteka, v Liptovskom Hrádku viac.
Vypočítavá manželka?
Kniha je voľným pokračovaním predchádzajúcej publikácie Z minulosti Liptovského Hrádku a mesto má ambíciu vydať ďalšie publikácie z histórie.
Aj historik má svoj sen: „Chcel by som raz napísať o Magdaléne Zajovej, ktorá v Liptovskom Hrádku postavila kaštieľ. Bola niekoľkokrát vydatá a historické pramene o nej hovoria veľmi skúpo. Vieme, že podporovala evanjelikov v hornom Liptove, že dala prestavať kostol v Dovalove, pravdepodobne v Liptove umrela a bola tu aj pochovaná. Vieme, koľkých mužov mala, ale nevieme o nej intímne veci. Bola dobrá či vypočítavá manželka?
Vyzerá to tak, že v Liptovskom Hrádku sa držala zubami-nechtami. Vždy sa spriatelila s novým záložným pánom do tej miery, že s ním šla do nejakej spoločnosti, aby jej hrad ostal, alebo sa vydala za pána, ktorý mal hrad v zálohe od panovníka. V každom prípade to bola žena, ktorá kombinačne myslela, ktorá určite vedela, čo chce a myslím si, že mala viac dobrých vlastností ako tých horších.“
DAGMARA
