RUŽOMBEROK. Skúška 24–ročného ľavého záložníka Ruže Miroslava Božoka v Diname Minsk sa neskončila kontraktom. Nič sa nedeje. „Šesť rokov som v Ružomberku, čo je už dosť slušný čas,“ vraví Miro.
„Odohral som tu okolo 150 zápasov v najvyššej súťaži. Ružomberský klub mi dal veľmi veľa. Aj ja som sa však vždy snažil odviesť dobrú a poctivú robotu. Myslím si, že už je vhodná chvíľa zmeniť pôsobisko a skúsiť niečo nové.“
Láka vás cudzina?
- Určite snom azda každého futbalistu je raz si zahrať nejakú kvalitnú súťaž v zahraničí. Nezakrývam, taká je aj moja túžba. Vôbec nemôžem povedať, že v Ružomberku som sa mal či mám zle. Naopak. Ale cítim, že už prišiel okamih zmeniť dres.
V médiách sa ešte v závere minulého roka trochu tajuplne skloňovalo vaše meno s možným odchodom do cudziny. Miro, prezraďte, rysovalo sa v tom čase niečo naozaj reálne?
- Aj také niečo bolo. Stále reálne žijú určité alternatívy. Nechcem o nich rozprávať, aby sa to nezvrtlo a napokon nič z toho nebolo. Verím, že mi nejaké zaujímavé angažmá vyjde.
Vráťme sa ešte trošku späť. Ako ste sa ocitli, svojho času, v Ružomberku?
- Išlo o obdobie, keď do Ružomberka prichádzali viacerí mladí futbalisti. V mojom prestupe asi najviac prsty má Viliam Hyravý. On, ako asistent trénera reprezentačnej osemnástky, ktorej som bol členom, ma vlastne zlanáril. A následne ma oslovili ľudia z vedenia klubu. Do Ružomberka som išiel z Michaloviec.
Čo poviete, bol to trošku väčší skok?
- S tým súhlasím, ale moja cesta neviedla hneď do najvyššej súťaže. V prestupe do Ružomberka som však videl svoju obrovskú životnú futbalovú šancu. Po príchode som síce trénoval s prvým mužstvom, ale hrával dorasteneckú ligu, vtedajšiu III. ligu za B mužstvo dospelých. Dlhšie som sa dostával iba na lavičku áčka.
Kedy ste sa stali neoddeliteľným článkom corgoňligového súkolia?
- Bolo to za trénera Františka Komňackého v majstrovskej sezóne 2005/2006. V jeseni tých príležitostí bolo menej, na jar som už pravidelne nastupoval.
JÁN SVRČEK