V Liptove patríme v pôrodnosti k priemerným. Tradične najviac detí sa narodí na severnej Orave. Príklad veľkého rozdielu medzi regiónmi. Až „planetárneho“. Jednoducho, ľudia „tam“ majú iné starosti ako „tam“ – napríklad v Liptove, Bratislave. A čo je dôležitejšie? Podpora pôrodnosti alebo...
Dlhodobo nízka pôrodnosť v krajine sa začína prejavovať v školách. Predpokladalo sa, že počty detí, po chudobnejších deväťdesiatych rokoch, sa práve teraz stabilizujú. No počet žiakov v základných školách, ktorých je v SR 459 173, klesol na historické minimum. Vo väčšine typoch základných škôl detí ubudlo.
Štatistiky Ústavu informácií a prognóz školstva sú neúprosné. Neviem, či je počet žiakov mínus 23 393 oproti minulému roku veľa alebo málo. Vraj v nasledujúcich rokoch nastúpia silnejšie ročníky. Zbožné prianie? Podľa demografov v roku 2002 sa narodilo 50 841 detí, čo bolo najmenej od roku 1993, teda od vzniku SR. Pôrodnosť začala stúpať až v roku 2007, aby dosiahla 54 424 novorodencov. V spomínanom roku chodilo do základných škôl 482 566 žiakov.
Aj tí, čo nemajú školopovinné deti, každoročne vnímajú „ťažký zápas“ o „živého budúceho prváčika“. V škol-stve sú medzi školami vzťahy, ktoré trochu pripomínajú zápas o zákazníkov. Zjednodušene povedané, školy sa postupne, nielen v základnom školstve, správajú manažérsky. Veď ide o peniaze. To hádam ešte nie? S riaditeľov škôl budú, trebárs, bankári?
Kde sú tie časy, keď si deti ráno cestou do školy pospevovali vtedy populárnu pesničku našej Liptáčky Ivony Novotnej Hop, hop malý žiačik? Kde sú? Preč! A čia je to smola? Nuž naša. Obzrite sa, milá staršia a stredná generácia, dozadu. Čo tam sebakriticky vidíte? Možno aj korene terajšej demografickej biedy. Koľkí sú už starými rodičmi a koľkí (mali sa už dávno stať) sú ešte v „očakávaní“. Takže prvé signály s nízkym počtom detí (zreteľne povedané so zreteľným dôkazom vymierania populácie) sa ukazujú pravidelne každý školský rok v časoch zápisov do základných škôl. Najväčší „nával“ pocítia ľudia dôchodkového veku. A to bude iná muzika. Ani sedem pilierov veľa nezmôže. A čo sa bude diať? Po nás potopa? Mnohí teraz v reprodukčnom veku sa tvária, akože nevedia nič ani o potope, ani o svojej budúcnosti. Až na výnimky skoro všetci, podľa vzoru našich „roztancovaných celebrít“, myslia iba na „prachy“.
