Prečo je dôležité poznať a vedieť využívať črty svojej tváre?
- Tvár nám dáva informácie o našich prirodzených vlastnostiach, o našom inštinktívnom ja. Keby sme fungovali absolútne perfektne v súlade so svojimi štruktúrami, život by sme prežívali ľahšie. My sme však mnohokrát zakopli. V detstve nás určitým spôsobom vychovali, boli sme manipulovaní, prežili sme traumy či rôzne stresové situácie, a tak sme začali naše predispozície a danosti popierať. Napríklad, dieťa veľmi spontánne vyjadrovalo svoje pocity, niekto ho však zahriakol a zahanbil. Vznikol u neho blok – „toto sa nesmie“. Možno o desať, dvadsať rokov v určitej situácii príde veľká vnútorná potreba, aby človek niečo vypovedal. V jeho vnútri je však stopka z minulosti – nemôžem. Toto nazývame popieranie štruktúr.
Čo znamenajú štruktúry?
- Tvar nosa, šírka tváre, veľkosť pery, tvar obočia, sklon čela, jednoducho, fyzická podoba človeka. Štruktúry sú predispozície na to, že človek má v určitej situácii tendenciu správať sa určitým spôsobom. Keby sme na sto percent svoje štruktúry používali, vedeli by sme, akého človeka máme pri komunikácii pred sebou. Napríklad, to je sebaistý človek, tento pedant, ten organizátor a potrebuje riadiť, iný sa radšej dá viesť. Je to však komplikovanejšie. Počas života človeka vznikajú problémy a následne bloky, tak konáme chaoticky, inak, ako je pre nás prirodzené.
Problém sa ukáže vtedy, keď sme v strese a máme nasadené masky?
- Áno, predovšetkým vtedy. Častým, opakovaným popieraním štruktúry môže vzniknúť naučené správanie, takže sa v niektorých situáciách už nikdy necítime isto alebo sa nedokážeme prejaviť. Je dobré poznať silné a slabšie stránky svojich štruktúr, pretože ide o pochopenie seba samého. Toto poznanie veľmi pomáha, napríklad, aj v medziľudských vzťahoch. Keď sa dostaneme do konfliktu s človekom, dokážeme si na základe poznania jeho štruktúr uvedomiť príčiny jeho správania, pochopiť jeho prežívanie. Uvedomenie nás dokáže zbaviť hnevu – veď on to inak nevie. Uvedomením si pocitov a potrieb toho druhého ľahšie navrhneme kompromis.
Menia sa štruktúry tváre v priebehu života?
- Áno, najviac sa menia v puberte. Sú určité štruktúry, ktoré sú vyslovene typické pre deti. Len máloktorý človek si ich prenesie do dospelosti. Ako príklad by som uviedla štruktúru, ktorá hovorí o silnej obrazotvornosti. Pri jej identifikácii sledujeme tvar čela. Dieťa totiž často nedokáže rýchlo konať na základe pokynov ako rodič, či iný dospelý, očakáva – dieťa sa dlhšie zdržiava vo svete predstáv a fantázie. Mám skúsenosť, že takáto odlišnosť medzi deťmi a dospelými dokáže byť pre deti veľmi stresujúca. Napríklad, keď majú pracovať v škole v stanovených časových limitoch.
Aj v dospelosti sa mení štruktúra človeka?
- Keby ste si porovnali fotografie v albumoch a všimli by ste si pri niektorých, napríklad, len veľkosť hornej pery v tridsiatke a v sedemdesiatke, možno by vás až prekvapil rozdiel. Starí ľudia majú tendenciu uzatvárať sa do seba, menej hovoria o pocitoch a vrchná pera sa fyzicky mení – zmenšuje.
Čo sa deje so ženou v jej vnútri i jej okolí, keď si dá urobiť kozmetickú operáciu? Napríklad zväčšiť pery, upraviť nos?
- Aj keď ľudia vedome nevedia rozlišovať štruktúry druhých, podvedome ich každý vníma. Poznáte to: pri zoznamovaní niektorí ľudia na nás pôsobia sebaisto alebo autoritatívne, napriek tomu, že o nich ešte nič nevieme. Niektorí možno ešte skôr, než sme ich prvýkrát počuli prehovoriť. Po kozmetickom zásahu zmeneného človeka podvedome vnímame na základe novej štruktúry, ale jeho pôvodná danosť zostala nezmenená. Tým vzniká pri komunikácii určitý rozpor.⋌ DAGMARA
