Liptovské kultúrne stredisko (LKS) sa venuje od roku 2008 organizovaniu tvorivých dielní v oblasti ľudovej kultúry. Vzdelávanie je určené najmä učiteľkám v materských školách a vychovávateľkám v školských kluboch či učiteľom výtvarnej výchovy a všetkým, ktorí začínajú vyučovať regionálnu kultúru v rámci nových školských vzdelávacích programov.
Pomáhajú školám
„Do školských programov sa dostáva tradičná kultúra a, myslím si, že pedagógovia potrebujú z tejto oblasti viac informácií aj zručností,“ povedala Miroslava Palanová z LKS. „Snažíme sa do tvorivých dielní pozývať odborníkov, ktorí učiteľky veľa naučia.“ Prvý februárový týždeň medzi ne zavítala skúsená keramikárka Amália Holíková. Zabezpečila nielen materiál, ale priniesla i hrnčiarsky kruh a veľa praktický rád. Teóriu odsunula až na posledné chvíle po praktickom kurze. „Ženy sa potom vedeli pýtať na konkrétne veci, pretože už mali vlastnú skúsenosť s hlinou,“ potvrdila A. Holíková.
Spoznávajú nové techniky
Tvorivá dielňa s keramikou bola pokračovaním predchádzajúcich dielní, na ktorých sa učiteľky naučili robiť so šúpolím, slamou, učili sa tkať na doštičke, zoznámili sa s krosnami a výrobou jednoduchých hračiek z prírodných materiálov. „Sprístupňujeme im také techniky, ktoré si vyskúšajú v dielňach, naučia sa ich a prenesú do svojej praxe,“ povedala M. Palanová. Niektoré učiteľky absolvovali všetky tvorivé dielne, ktoré organizovalo LKS. Na keramickej sa ich zúčastnilo takmer dvadsať z celého regiónu. „V prvom rade, na tvorivých dielňach čerpáme nové námety pre regionálnu výchovu, potom naučíme niečo nové deti i kolegyne,“ prezradila Iveta Močarníková z Materskej školy Čsl. brigády v Liptovskom Mikuláši. „Myslím si, že kolegyne budú mať o prácu s hlinou záujem, lebo sa s ňou robí veľmi dobre a práca sa dá chápať ako terapia a oddych zároveň.“
Na tvorivej dielni si splnila sen vychovávateľka Magdaléna Kubalová zo Súkromnej základnej umeleckej školy (SZUŠ) Eleny Šlávkovej z Ružomberka: „Celý život som túžila naučiť sa pracovať s hlinou. Už viem, čo si s ňou môžem dovoliť a ako sa správa v mojich rukách. Uvažujeme v našej škole zaviesť prácu na hrnčiarskom kruhu, takže táto skúsenosť sa mi zíde. Na kurze bola úžasná atmosféra.“
Záujem a nadšenie M. Kubalovej okomentovala aj zriaďovateľka SZUŠ Elena Šlauková: „Máloktorý výtvarník vie s hlinou pracovať. Teraz však chceme do školy kúpiť hrnčiarsky kruh a pec na vypaľovanie výrobkov a z keramikárskej práce v škole urobiť art-terapiu pre deti."
Učili sa praveké zručnosti
Na kurze použili učiteľky dvojakú hlinu. Svetlejšiu a tmavšiu, pozdišovskú hrnčiarsku. „Išli sme od najjednoduchších tvarov a techník k zložitejším. Začali sme modelovať malé figúrky na zoznámenie sa s hlinou, pokračovali pravekými technikami a vyrobili sme hrnčeky z plátku hliny. Išlo o to, aby si osvojili nápady,“ doplnila odborníčka na hlinu Amália Holíková.
Nápad usporiadať tvorivé dielne v nevyužitých priestoroch škôlky privítala aj jej riaditeľka Miroslava Erhartová.
DAGMARA
