Na plagátoch sa hrdo pýšilo meno popredného slovenského pesničkára Števa Šantu, pod ktorým bolo nemenej hrdo dopísané „sám“. Organizátori narážali na fakt, že hoci tento popradský bonviván hráva prevažne so skupinou Ostrov, s ktorou nedávno natočil debutové CD, v čajovni odohrá svoje vystúpenie sólo. S gitarou, harmonikou a svojím hlasom.
Brnkanie na dušu
Koncert, v rámci série programov pod názvom Brnkanie na dušu, pripravila začiatkom februára hrádocká čajovňa.
Pôvodne plánovaný začiatok koncertu sa posunul o hodinu neskôr, pretože Števo nechtiac blúdil autom po okolitých dedinkách. Keď sa konečne dostal tam, kam chcel, na malé improvizované pódium pred asi dvadsiatku divákov, mal aspoň o čom hovoriť. Teda nie že by s tým mal inokedy problém. Števo Šanta je jeden z pesničkárov, ktorí vedia pohotovo nadviazať a udržiavať kontakt s publikom počas celého vystúpenia.
Melancholické piesne
Navyše je aj veľmi vtipný, čo je zase v kontraste s jeho piesňami, pretože v tých prevláda skôr melanchólia. Tú servíroval počas koncertu veľmi opatrne, aby sa jej poslucháči neprejedli a každé sústo ozdobil nezvyčajnou pointou. Števove piesne nie sú postavené na kvetnatom jazyku a používaní básnických prostriedkov, hoci ani tomu sa nebráni. Sila jeho výpovede je skôr v originalite spôsobu, akým pristupuje k spracovaniu ináč otrepaných tém. Jeho jednoduchý jazyk vie vyjadriť atmosféru „keby aspoň začal padať dážď“ a, samozrejme, v spomínaných pointách, ktoré „...vedia na tvári vyčariť úsmev ako prejav obdivu.“
Vrelý potlesk
Že to nie sú len prázdne slová, dosvedčuje aj fakt, že publikum odmieňalo každú pesničku vrelým potleskom. Nerušene počúvalo a v prídavku, ktorý celkom samozrejme nasledoval, si zaspievalo. Števo sa zase raz stal jedným z tých, ktorí dokazujú, že absenciou iných hudobných nástrojov či mohutnej zvukovej aparatúry ešte pesnička nestráca svoju silu. Toto dokazuje cyklus koncertov Brnkanie na dušu.
PETER PETIAR LACHKÝ
