Piatok, 23. júl, 2021 | Meniny má OľgaKrížovkyKrížovky

Komplex mediarskeho podniku predali za zlomok jeho hodnoty

ZA POLODRAHÝ KOV považovali naši predkovia meď. Dal sa z nej vyrobiť riad, náradie, krstiteľnice, no aj kanóny, mažiare, zvony. Keď sa pomiešala s inými kovmi, získala ďalšie vynikajúce vlastnosti.

Spomedzi pár európskych nálezísk boli najbohatšie slovenské zdroje a meď z nich bola najkvalitnejšia.
Hutníci však vyrábali dobrú a čistú meď len dovtedy, kým mali kvalitnú rudu. Viaceré ložiská sa postupne vyčerpali a bolo treba hľadať nové náleziská, čo bolo drahšie. Našťastie, viedenskí, norimberskí, ale najmä talianski obchodníci začali kupovať meď aj s prímesou iných kovov. Najmä Benátčania skupovali všetko, čo sa na strednom Slovensku vyrobilo. Surovú meď naložili furmani na ťažké vozy a pltníci ju plavili pol Slovenskom, opäť ju prevzali furmani a vliekli sa v kolónach až k staniciam severnej dráhy cisára Ferdinanda sliezskej Ostravy.
Mediareň v Malužinej
Veľký nedostatok dreva, ktorý sa prejavil začiatkom 19. storočia v gemerskom banskom revíri Smolník, ohrozil tamojšiu banskú, ale najmä hutnícku výrobu medi. Cisárska dvorská komora vo Viedni preto rozhodla o zriadení nového mediarskeho závodu v Malužinej.
Železiareň založili v roku 1771 za vlády osvietenej panovníčky Márie Terézie v Červenom Kúte v doline Podjacková. Prvá rafinačná pec a jedna časť medeného hámra začali s výrobou 11. mája v roku 1808.
Po počiatočných technologických a výrobných ťažkostiach nastalo v roku 1820, zavedením zrážacieho procesu, podstatné zlepšenie výroby medi. Na jeseň 1822 pracovali už dve rafinačné pece.
Rafinačný proces, pri ktorom sa odstraňovali zvyšky nečistôt z kovov, trval dvanásť hodín. Po jeho dokončení sa meď vypustila z pece výpustným otvorom do pripravených foriem. Z hladiny medi sa stiahla ešte struska a meď sa nechala voľne chladnúť. Takúto meď potom spracovali v medenom hámri za pomoci obrovských bucharov. Z tisíc kilogramov surovej medi sa podľa jej čistoty vyrobilo 760-880 kilogramov rafinovanej medi.
Pálenie slovenských lesov
Taviace pece boli vykurované dreveným uhlím. Palivo pre vykurovanie pecí v hutách a hámroch, ako aj pre rozličné kováčske práce, zabezpečovali uhliari v milieroch erárnych lesoch, ktoré zaberali plochu 6 218 štvorcových jutár v Malužinej.
Každá z dvoch rafinačných pecí mala priemer ohniska osem stôp. Obsluhu taviacej pece tvorili: hlavný tavič s pomocníkom, 18 stálych robotníkov a dvoch strážcov. Kováčske práce sa robili na dvoch bucharoch. Horný sa volal František, spodnému dali meno Anton. V hornom hámri neskôr pribudli štyri dvojité buchary.
Okrem priamych zamestnancov tam robili aj voziari, úradníci, správca hámra, kontrolór, pisár a tiež lesný správca.
Všetci robotníci mali zabezpečenú bezplatnú lekársku starostlivosť a ich dôchodky vyplácala čiastočne banka, zbytok bratská pokladnica, na ktorú prispievali. Úradníci mali zabezpečené slušné penzie.
Furmani na cestu šomrali
Väčšina rafinovanej medi mala tvar tabúľ, blokov a delostreleckých potrieb. Výrobky putovali priamo do Viedne. Exportovanú meď odvážali na Sihoť v Liptovskom Hrádku. Tam na sútoku Váhu a Belej bolo nákladisko na plte. Pri nižšom stave hladiny nakladali výrobky v Liptovskom Mikuláši.
Z Liptova meď odvážali na prekladisko v Budatíne. Tam meď prekladali na pevné furmanské vozy. Ich karavány potom smerovali starou cestou, medzi Rochovicou a Brodňankou na horský prechod Skačkov a na Podzávoze odbočili do Milošovej.
Cesta bola pohodlná, ale v druhej polovici mala prudké stúpanie. Furmani šomrali najskôr len medzi sebou, potom ich protesty prerástli do oficiálnej sťažnosti vtedajšiemu uhorskému palatínovi princa Leopolda Alexandra, syna cisára Leopolda II.
Nová cesta cez Svrčinovec
Vyriešenie furmanských sťaž– ností cisárska byrokracia odkladala a začali ich riešiť až za vlády cisára Františka II.
Výstavbu novej krajinskej cesty sa podarilo ukončiť v roku 1818 a konvoje povozníkov začali prúdiť prijateľnejšou cestou.
Konská doprava však bola sezónna, keď mohli po Váhu plávať meďou naložené plte. Stokilometrov dlhá vodná cesta z Liptovského Hrádku do Budatína mala nemálo zradných miest ohrozujúcich životy pltníkov. Ani netreba pripomínať skalné monumenty v Strečnianskej úžine, dnes už rozstrieľanú Margitu a jej náprotivnú Besnú.
Nepomohol ani župan
V júni a v júli 1859 uskutočnil cisársko-kráľovský sekčný šéf ministerstva financií Scheuchensuel inšpekčnú cestu po baníckych oblastiach stredného a východného Slovenska.
Podnetom sa stali, ako sa neskôr ukázalo, otázne sťažnosti maďarskej a vychodniarskej lobby, sídliacej v gemerskom Smolníku, ktorí tiež boli dodávateľom rudy do Podjackovej. Ako sa po čase dokázalo, predražená bola najmä zle organizovaná furmanská preprava zo Smolníka. Práve ona skreslila, aj vtedy sledované, ekonomické ukazovatele.
Hoci Hutný úrad v Podjackovej vydokladoval, že sú tam zásoby na kvalitnú výrobu ešte na dva roky, 3. januára 1860 výrobu medi v Podjackovej zastavili. 12. apríla 1863 rozhodnutím panovníka cisára Františka I. celý komplex mediarskeho podniku pracujúci polstoročie ponúkli na predaj za smiešne stanovenú hodnotu 1794 zlatých, čo bol len zlomok ceny obrovského diela ležiaceho na ploche 12,5 jutra. Nepomohla ani interpelácia novozvoleného liptovského župana Jána Francisciho.
Z celého významného komplexu zostali v Liptovskej Maši len váhovňa rudy a hutnícka klopačka, v ktorej je zaujímavá expozícia baníckej a hutníckej výroby Liptova.
Jej mimoriadne ochotným a zasväteným kustódom je Peter Flódr. Expozícia leží pri starej ceste do Hýb a Východnej, asi tri kilometre za Liptovským Hrádkom
FRANTIŠEK DEJČÍK

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  2. Z čoho sa vyrábajú balené bagety? Kedy sa ich treba báť?
  3. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  6. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  7. Od Česka až po Jadran
  8. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu?
  9. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  10. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Riziko úrazov je počas letných prázdnin vyššie
  3. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. Tatravagónka Poprad ponúka stabilnú prácu a kariérny rast
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Svet bude fungovať na dátach a tie sú pre Slovensko priorita
  9. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 13 304
  2. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky 7 076
  3. Vedci skúmali slovenskú magnéziovú minerálku. Výsledok prekvapí. 6 211
  4. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 906
  5. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 5 113
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 751
  7. Nový Volkswagen Polo GTI prináša radosť z jazdy s dvojlitrom! 3 099
  8. Od Česka až po Jadran 3 046
  9. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 2 983
  10. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 2 224
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ilustračná foto.

Podľa aktuálnych a najnovších informácií sa situácia na futbalových štadiónoch, čo sa počtu divákov týka, posunula na hranicu 50% kapacity štadióna.


a 1 ďalší 7 h

K černovskému chotáru neodmysliteľne patria stovky senníkov, domáci ich volajú štále. Je to historické dedičstvo našich predkov.


9 h

Ako tomu predísť? Viac nám povedal Dr. Igor Baran, ktorý má v oblasti záchrannej služby viac ako štyridsať ročné skúsenosti.


17 h

Na výstup a odhalenie pamätnej tabule na Poludnici prišlo približne 50 turistov.


22. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Krásno nad Kysucou žiada ďalší a dlhší termín.


22. júl

Na ceste I/11 sa tvorili od skorého rána kolóny.


16 h

V oblasti žije už nejaký čas a pravidelne ho monitorujú.


TASR 22. júl

Dagmar Kačírekovú nahradí na poste prednostu okresného úradu Rastislav Kňaze.


15 h

Už ste čítali?