„Do poslednej chvíle sme nevedeli, čo za prekvapenie štát pre nás chystá. Tušili sme však, že v novom roku bude problém s peniazmi,“ začala rozprávať Jana Socháňová z Liptovského Mikuláša, mamka ťažko postihnutej dievčiny.
Niektoré rodiny zostali takmer bez peňazí
Problém nastal hneď v januári, keď rodičia čakali príspevok od štátu. Neprišiel. Poslednýkrát dostali peniaze v decembri, potom im mali prísť až vo februári.
„Preštudovala som si nový zákon a v ňom je len v jednej vete spomenuté, že budeme peniaze dostávať mesiac pozadu. Pre matky postihnutých detí je to jediný príjem a začiatkom roka rodinám nastal problém,“ vysvetlila J. Socháňová.
„Sme na príspevok odkázaní, nemôžeme sa zamestnať, lebo sa dvadsaťštyri hodín denne staráme o svoje deti. A v januári sme ostali bez peňazí.“ Zuzana Komendáková, matka ťažko postihnutého mládenca, doplnila: „Aby ujma bola menšia, príspevok za január, ktorý mal byť vyplatený vo februári, nám rozdelili na dvakrát. Časť sme dostali v januári, druhú vo februári. Jeden mesiac však štát na nás ušetril.“ Od marca budú dostávať príspevky v schválenej výške.
Petíciu poslali na pätnásť miest, odpovede dostali dve
Ženy sa rozhodli konať. Napísali petíciu, ktorú podpísalo vyše päťdesiat rodičov ťažko postihnutých detí z Liptovského Mikuláša a okolia.
Citujeme z nej: „My, rodičia ťažko zdravotne postihnutých detí, ktorí sa riadne a celodenne, okrem hodín, ktoré strávia deti v škole, staráme o naše postihnuté deti, vyjadrujeme svoj jednoznačný nesúhlas s prijatím nového zákona, ktorý nariaďuje sociálnym úradom, aby začali vyplácať kompenzačné dávky a príspevok za opatrovanie mesačne dozadu. Znamená to, alebo si to len my tak vysvetľujeme, že štát chce na najslabšej vrstve v našej spoločnosti ušetriť ešte aj z toho mála, čo nám dá? Reálne zvážte, čo by sa stalo, keby sme hromadne dali deti do štátnych zariadení a štát by bol nútený sa o ne postarať. Vie štát oceniť opatrovateľov v produktívnom veku, ktorí by radšej išli pracovať a žili normálny ľudský a dôstojný život?“
Petíciu 21. januára poslali kompetentným na štrnásť mailových adries. Dodnes dostali dve odpovede z Bratislavy. Jednu z prezidentskej kancelárie, druhú od riaditeľky odboru integrácie osôb so zdravotným postihnutím a sociálnych služieb Lýdie Brichtovej.
Z jej odpovede vyberáme: „Podľa zákona je možné vyplácať opakované peňažné príspevky na kompenzáciu výlučne mesačne pozadu. Toto ustanovenie bolo prijaté v záujme zjednotenia vyplácania peňažných príspevkov, pretože do 31. decembra 2008 vyplácalo peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov a peňažný príspevok za opatrovanie mesačne pozadu len šesť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Ostatné úrady ich vyplácali v danom mesiaci. V tejto súvislosti by sme vás chceli informovať, že takmer všetky sociálne dávky, nielen peňažné príspevky na kompenzáciu, sa vyplácajú mesačne pozadu.“
Kto potrebuje pomoc, musí sa obrátiť na ministerstvo
V liste L. Brichtová upozornila, že opatrovatelia sa môžu obrátiť na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, na e-mailovú adresu: straponcekova@employment.gov.sk, so žiadosťou o poskytnutie dotácie. Dotácia by im mala umožniť preklenúť obdobie, keď pre posun vyplácania príspevkov na kompenzáciu v súlade s novou právnou úpravou, zostali so svojou rodinou bez peňazí.
Nikto ich nezamestná na tri hodiny denne
„Príspevok na kompenzáciu nebol valorizovaný už asi štyri roky, nerovná sa ani minimálnej mzde. My však nemáme šancu sa zamestnať. Nikto nás totiž na dve-tri hodiny denne do práce nevezme,“ pokračovala J. Socháňová.
Viac času totiž na prácu mamky ťažko postihnutých detí nemajú. Deti sú v škole štyri hodiny denne a rodičia ich tam musia dopraviť aj po ne prísť.
„Naše deti sú úplne odkázané na nás. Treba ich kŕmiť, obliecť, robiť hygienu. S menším dieťaťom sa to dá zvládnuť ľahšie. Staršie deti sú veľké a ťažké, nemá nám kto pomôcť. Napríklad, môj manžel robí v dvoch zamestnaniach, aby uživil rodinu. Starých rodičov ani z jednej strany nemáme. Moja takmer osemnásťročná dcéra je celkom odkázaná na mňa.“
Zuzana Komendáková potvrdila, že aj ona potrebuje s takmer dospelým synom na vozíčku pomôcť: „Prekážky pre naše deti sú skoro všade. Takmer všade chýbajú bezbariérové prístupy. Často musím niekoho prosiť, aby mi pomohol so synom na vozíku.“
V novom zákone je odľahčovacia služba
Rodičia ťažko postihnutých detí by potrebovali zariadenie, v ktorom by sa v čase potreby postarali o ťažko postihnuté deti.
„V našom regióne nie je žiadny denný stacionár, kde by sme mohli dieťa na niekoľko hodín denne umiestniť. Sú stacionáre pre starších ľudí, pre psychicky narušených, ale nie pre postihnuté deti,“ potvrdila J. Socháňová.
V novom sociálnom zákone je definovaná aj odľahčovacia služba pre rodičov ťažko postihnutých detí.
„Myslím si, že v našom regióne je takáto služba zatiaľ iba snom . Je to niečo nové a nepripravené, čo vyvolalo aj na internete búrlivú diskusiu, “ poznamenala J. Socháňová.
„Veď nie je ani dostatok chránených dielní, kde by sa ťažko postihnutí ľudia mohli zamestnať. Ani deti, keď skončia praktickú školu, sa nemajú kde realizovať. Niečo sa horko-ťažko v škole naučia, ale keď ostanú doma, vedomosti nevyužijú.“
DAGMARA
