Keď sedíme, mali by byť jednotlivé časti tela v jednej priamke: hlava pokračovaním chrbtice, predkolenia v pravom uhle k stehnám a stehná v pravom uhle k trupu. Keď píšeme, treba prirodzene trochu skloniť hlavu. Tento predklon by však nemal pokračovaťv hrudníkovej chrbtici, čo predpokladá, že máme primeranú výšku stola.
Ak sedíme pri počítači a robíme na ňom niekoľko hodín, mal by byť umiestnený rovno pred nami tak, aby sme sa nemuseli vytáčať ani do jednej strany. Ak na pracovnom stole robíme na počítači, ale aj píšeme, najlepšie nám pri takejto práci poslúži stolička na kolieskach. Vždy sa na nej premiestnime tak, aby sme nemuseli chrbticu ohýnať do jednej či druhej strany .
Správne návyky pri sedení by sme si mali osvojovať od malička. Ak sme sa to však nenaučili, môžeme využiť príležitosť na uvedomelé sedenie vždy, keď sa posadíme k práci. Sadáme si na celú plochu sedacích svalov, chrbát je vystretý a podľa možnosti sa neopierame chrbtom o operadlo. Alebo len veľmi jemne. Je to otázkou zvyku. Vždy, keď pri sedení cítime, že sa predkláňame alebo hrbíme, stačí si predstaviť, že nás pomyselná šnúrka na temene hlavy ťahá hore. Podvolíme sa predstavovanému ťahu, vyrovnáme chrbticu a usporiadame rovnomerne všetky stavce na nej. Potom si predstavíme, že šnúrka povolila. Ostaneme však sedieť v pevnej, ale uvoľnenej pozícii. Pri niekoľkohodinovom sedení za stolom alebo pri počítači je dobré z času na čas vstať a urobiť jednoduché naťahovacie či torzné cvičenie v stoji, prípadne aj na stoličke.
Cvičenie na stoličke
Posadíme sa na celú plochu stoličky a sedacej časti. Neopierame sa o operadlo. S nádychom vypneme celé telo, s výdychom uvoľníme, ale nepredkloníme sa. S výdychom pretočíme trup, hlavu a ruky do pravej strany, pozíciu dotiahneme aj očami – pozrieme sa v torzii ďaleko za seba.
V krajnej pozícii vydržíme s prirodzenou zádržou dychu, prípadne s prirodzeným dychom dovtedy, kým nám je príjemná. Cvičenie zopakujeme aj na druhú stranu.
DAGMARA
