RUŽOMBEROK. „Do ružomberského klubu som prišiel po skončení základnej školy,“ prezrádza rodák z Trstenej, ktorý s futbalom začal v Tvrdošíne a pred prestupom pod Čebrať dve sezóny hrával za žiakov v Dlhej nad Oravou. „Prešiel som mladším a starším dorastom, a potom som sa dostal do prípravy prvého mužstva dospelých.“
Pred začiatkom ročníka 2008/2009 mal Peter na svojom konte 38 štartov v najvyššej súťaži. „Do jesene som v Corgoň lige veľa nenahral,“ vysvetľuje talentovaný futbalista. „Do áčka ma zaradili ešte za trénera Františka Komňackého, po majstrovskej sezóne, avšak dva roky som zväčša nastupoval za béčko. V prvom tíme to bývalo často len pár minút v druhých polčasoch. V roku 2006 som, napríklad, ako devätnásťročný dostal príležitosť i v Pohári UEFA proti belgickému FC Bruggy.“
Po prechode medzi dospelých bol P. Maslo oporou vtedy treťoligového B mužstva MFK, ktoré to pod taktovkou trénera Ľubomíra Páleníka dotiahlo až do semifinále Slovenského pohára. „Bolo to milé obdobie“, vracia sa Peter späť. „Viacerí chlapci z dorastu vtedy hrávali za B tím. Určite aj preto išlo o veľmi dobrý kolektív. Dodnes mám v živej pamäti, ako nám iba na penalty unikol postup do finále národného pohára.“ Práve počas štartov za druhú ružomberskú zmenu sa P. Maslo dostal aj do republikových reprezentačných výberov. Do dvadsiatky i do dvadsaťjednotky.
Po nástupe trénera Michala Bílka sa Peter stal neodmysliteľnou súčasťou hlavného ružomberského futbalového súkolia. V jesennej časti si do osobných análov pripísal 16 corgoňligových štartov, čiže chýbal iba v dvoch kolách. „V mojej kariére to bola, zatiaľ, najvydarenejšia etapa,“ jednoznačne tvrdí chalan z Oravy. „Veď som začal pravidelne hrávať za prvé mužstvo.“
Niekedy má človek dojem, akoby išlo o futbalistu, ktorý nemá kmeňový post. Raz obhospodaruje stred poľa a hneď na to zase vybehne na ihrisko ako obranca. „Hrám tam, kde ma tréner postaví,“ reaguje tento futbalový obojživelník. „Asi najviac mi sedí post defenzívneho záložníka. Nemám problém ani so zadnými radami.“
P. Maslo zatiaľ v Corgoň lige strelil len jeden gól. Aj z toho vyplýva, že nejde o žiadneho zakončovateľa. „Niekto musí na ihrisku odrobiť aj čiernu robotu. Góly v pracovnej náplni majú iní. Ja sa snažím napĺňať pokyny, ktoré prichádzajú od trénera.“ Peter dokáže na ihrisku nabehať kilometre, pozbierať v strede poľa veľa lôpt, ale s finálnou fázou, zatiaľ, akoby si netykal.
Jeho spoluhráč zo zálohy, Juraj Kucka, ktorý v jeseni nechýbal ani v jednom majstrovskom zápase, je už nenávratne preč v Sparte Praha. „S Jurom sa mi dobre hralo. Napriek tomu som mu prial, aby sa dostal vyššie. Je to výborný futbalista. Verím, že aj v Čechách sa presadí. Azda i mne sa raz naskytne podobná šanca. Asi túžbou každého futbalistu je napredovať a dostať sa čo najďalej. Netajím, tiež snívam o zahraničí. Ešte však musím na sebe tvrdo pracovať. A dúfať, že raz sa mi to podarí.“
Na margo zimnej prípravy Peter hovorí: „Asi nikomu sa veľmi nechce behať. Ani mne, hoci s tým nemám žiadne problémy. Aj do kondície sa treba zahryznúť, a potom to človek zvládne. Iné je behať niekde po hore ako v samotnom zápase. Na ihrisku je to o úplne inej motivácii.“
P. Maslo tvrdí, že v jeho prípade išlo o peknú jeseň, ale, celkovo, vôbec s ňou nie je spokojný: „Máme naviac ako na 6. miesto. Podľa mňa by sme mohli skončiť do štvrtej priečky. A hlavne sa chceme pobiť o úspech v pohári.“
JÁN SVRČEK
