„Každý, kto robí veľký biznis, je v kontakte s politikou,“ tvrdí nemenovaný slovenský miliardár. Hoci trafené husi proti tomu protestujú, možno len súhlasiť. Nielen preto, lebo je čas pôstu, pokánia, pokory. V politike pôstne dni neplatia.
„Koaličníci“ sa už nechali počuť, že nebudú novelizovať zákony o dani z príjmu, o verejnom obstarávaní, zdravotnom, sociálnom poistení, ani zákon, ktorým sa zruší Fond národného majetku. Na milosť nevezmú ani zníženie rovnej dane z 19 na 16 %.
Ani „opozičníci“ neočakávajú veľa. Aby boli návrhy prerokované a aspoň časť z nich získala podporu v hlasovaní. Premiér tradične pritvrdil, vraj ide o sabotáž. Odhadovaná výška daňových príjmov je v tomto roku pre krízu znížená z 10 miliárd eur na 9,3 miliardy.
Takže, ak opozícia tlačí na vládu k znižovaniu deficitu verejných financií a pritom predkladá návrhy na zníženie daní, ako to ide dohromady? Zdá sa, že z tohto mraku pršať nebude. Do akej miery by ovplyvnili návrhy prievan v našich peňaženkách, to nevieme.
Ak ide o veľký biznis, kalkulujeme. Ak ide „len“ o životné prostredie, najvýhodnejšie je vyhovárať sa na globálnu krízu. Financií na to, aby sme sa zbavili environmentálnych záťaží, treba z roka na rok viac. Príkladom sú staré nelegálne skládky vyžadujúce operatívne zásahy. Ak sú zásahy ekologické, sú aj ekonomické. Ale nie hneď, zajtra.
Na Rade pre hospodársku krízu zástupcovia podnikateľov požiadali vládu o „ústretovosť“ pri zákonoch o vodách, odpadoch, environmentálnych záťažiach. Chcú nižšie finančné povinnosti na zachovanie kvality životného prostredia. Snaha exekutívy plánovaný deficit udržať, aby sme neprišli o ekonomické a finančné postavenie, tak prináša prvú obeť - životné prostredie. Jeho (ne)kvalita je na samosprávach. Aká škoda, že si nasadzuje vláda, sťaby sociálnodemokratická, od lobistov taký chomút, tvrdiac, že teraz je dôležitejšie udržanie výroby, zamestnanosť.
Kto robí biznis a kto politiku s neefektívnou účinnosťou opatrení? A čo ich prirovnanie s hrozbou 50 metrov veľkého asteroidu, ktorý v pondelok 2. marca preletel 72-tisíc kilometrov od zemského povrchu, pätinu vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom. Ak by v atmosfére explodoval, tak v roku 1908 nad Sibírom, zničil by 80 miliónov stromov na ploche viac ako 2-tisíc štvorcových kilometrov. Ak by sa to stalo nám nad hlavou, nuž, ani pôstne jedlá by nám nepomohli. Veď, nikto o ničom nevedel. Ten, kto ma,l pracoval na veľkých biznisoch alebo prijímal opatrenia.
