Prečo vzniklo Stredisko lavínovej prevencie práve v Jasnej?
- Pôvodne to mala byť výskumná stanica snehu a lavín. Začalo v nej pracovať osem ľudí a bola postavená podľa podobného zariadenia vo Švajčiarsku. V roku 1924 sa stala najväčšia lavínová tragédia na Slovensku, keď obrovská lavína z východných svahov Krížnej zasypala časť horskej osady Rybô neďaleko Starých Hôr pri Banskej Bystrici. Zahynulo osemnásť obyvateľov. Toto nešťastie vyvolalo boj proti lavínam. Prvými bojovníkmi proti nim boli lesníci, ktorí sa asi cítili vinní, lebo vyrúbali stromy. Na svahoch Krížnej vznikli obrovské prázdne plochy, a tak nad svahom urobili biologicko-technické zábrany. Vetrové drevené plôtiky už zhnili, ale z biologických zábran je už štyridsaťročný porast stromov. Sú funkčné dodnes. Pred týždňom som bol na Krížnej. Pomedzi zábrany boli obrovské záveje, ale v kotline nebolo veľa snehu, takže nehrozia lavíny.
Takže stredisko vzniklo po lavínovom nešťastí na Krížnej?
- Nie. Opäť sa o ňom začalo uvažovať až po tragédii v roku 1956, keď lavína v Nízkych Tatrách zo svahov Žiarskej hole zničila lesný domec a usmrtila v ňom 16 robotníkov. Druhá najväčšia lavínová tragédia na Slovensku. Vtedy sa problematikou lavín začala zaoberať meteorologická stanica na Chopku.
Prečo teda stredisko v Jasnej?
- Jasná bola prepojená lanovkou v smere sever-juh, a tak sa dali veľmi dobre pozorovať podmienky na severných aj južných svahoch. Okrem toho Jasná je v srdci Slovenska lavínových oblastí.
Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby vzniklo v roku 1972. Pôvodne malo mať účinnosť pre celý Karpatský oblúk, tzn. pre Poľsko, Čechy, Ukrajinu, Rumunsko až Bulharsko a mali v ňom pracovať výskumníci. Finančné prostriedky však neboli, a tak sme v stredisku ostali pracovať len piati a v súčasnosti neplníme žiadne výskumné úlohy. Začali sme budovať praktickú protilavínovú službu a sme zameraní na niekoľko praktických úloh.
Čo je hlavnou úlohou strediska?
- Denné sledovanie meteorologických podmienok a štruktúry snehovej pokrývky. V Jasnej je centrála, ale vyškolili sme sieť lavínových špecialistov, ktorí pôsobia vo všetkých lavínových horstvách na Slovensku. Všade tam máme vybudované pozorovacie miesta, ale máme aj zazmluvnených pozorovateľov v niektorých chatách.
Kedy hrozí lavínové nebezpečenstvo ?
- Aby mohla vzniknúť lavína, sú potrebné tri skupiny faktorov: meteorologické prvky, štruktúra snehu a topografické prvky. Najnebezpečnejšie sú lavíny zo suchého prachového snehu, ktorý je ubitý vetrom. Vtedy sa zvyčajne odtrhne formou čiarového odtrhu veľká masa snehu naraz v celej čiare. Suchý sneh sa zmieša so vzduchom. Lavína ide vo forme snehového mraku a dosahuje až dvestokilometrovú rýchlosť. Na jar z mokrého snehu vznikajú základové lavíny, ktoré sú oveľa pomalšie.
V dennej lavínovej správe, ktorú vyhotovujeme, je najdôležitejšia informácia o stupni lavínového nebezpečenstva. Neexistuje nulový stupeň. Akonáhle napadne iba päť centimetrov snehu, vplyvom vetra môže vzniknúť lavína, ak vietor naveje sneh do dvadsať až tridsaťcentimetrovej výšky.
Čo vyjadruje stupeň lavínového nebezpečenstva?
- Existuje päť stupňov. Pri jednotke je najmenšie nebezpečenstvo. Snehová pokrývka je labilná len na päť percent z celkového počtu takmer štyritisíc lavíno-vých svahov na Slovensku, ostatné sú bezpečné. Pri jednotke vznikajú menšie splazy z tepla. Druhý stupeň znamená mierne lavínové nebezpečenstvo. Pri ňom môžu vzniknúť menšie lavíny, najmä veľkým mechanickým zaťažením, ktoré môže spôsobiť väčšia skupina lyžiarov alebo turistov vlastnou váhou.
Pri jednotke a dvojke ľudia môžu ísť do hôr. Je v nich najmenšie riziko lavín, ale aj pri týchto stupňoch sa stávajú smrteľné nešťastia. Musíme si uvedomiť, že lavíny sú prírodným živlom a že pracujeme s hmotou, ktorá je za daných podmienok veľmi nestála. Sneh sa totiž mení a je prakticky nemožné presne vypočítať, kedy dôjde k zlomu. Ja som tiež už bol pod lavínou. Tisíckrát môžem vyhodnotiť údaje správne, ale raz urobím malý omyl a mám smolu. Problematika lavín je veľmi komplikovaná.
Tretí stupeň znamená kritickú situáciu. Keď je vyhlásený, laici by nemali ísť do vysokohorského terénu. Pri trojke totiž čakáme, že pri malom zaťažení jedného človeka či kamzíka sa lavína odtrhne. Môžu však vzniknúť aj väčšie samovoľné lavíny, ktoré majú dĺžku vyše tisíc metrov a viac ako desaťtisíc kubíkov snehu.
Štvorka znamená veľké nebezpečenstvo. Tento stupeň vzniká až takmer na polovici svahov na Slovensku, ktoré majú veľký sklon, a snehová pokrývka na nich je labilná. Do hôr by nemal nikto ísť. Piaty stupeň je extrémna situácia, keď sa veľké lavíny môžu vyskytovať aj na svahoch, kde dosiaľ ešte neboli registrované. DAGMARA