12. ročník celoštátnej súťaže s medzinárodnou účasťou amatérskych filmov s rodinnou tematikou pod názvom Rodinné video sa uskutočnil poslednú februárovú sobotu v Liptovskom Hrádku. Do súťaže predvýberová porota vybrala dvadsaťšesť filmov.
„Keď sme pred dvanástimi rokmi zakladali tradíciu rodinného videa, vôbec sme netušili, že toľké roky vydrží," zaspomínal Ľubor Patsch, filmár, fotograf a jeden z organizátorov súťaže. „Neprofesionálni autori nemali šancu sa niekde prezentovať so svojimi dielkami, a tak sme vymysleli súťaž pre amatérskych filmárov. Od začiatku bolo rodinné video dobrou školou pre autorov. Ich filmy dnes už rozprávajú sami, nepotrebujú vysvetľovací komentár. Filmári sa naučili rozprávať filmovou rečou."
Kráľ českého dokumentu
Súťaž zorganizovalo Liptovské kultúrne stredisko s občianským združením neprofesionálnych umelcov Art štúdia v Liptovskom Hrádku a mesto Liptovský Hrádok. Odbornej porote predsedala Zuzana Školudová z Národného osvetového centra Bratislava, členmi boli profesionáli Vladimír Soviar a Ladislav Záhradník. Filmári súťažili v štyroch kategóriách: rodinné filmy o vlastnej rodine autora, rodinné filmy, kde autor nie je členom rodiny, medailón a filmový rodinný príbeh z fotografií.
Na súťaži sa zúčastnili aj filmári z Čiech. „Prišli filmové kapacity. Napríklad Petr Baran je vyhlásený kráľ českého dokumentu a prišiel k nám, pretože necíti, že by to bola súťaž pod jeho úroveň," doplnil Ľ. Patsch. „Česi majú asi šesťdesiat podobných súťaží, Slováci štyri, možno päť. Slovenskí autori, ktorí, napríklad vyrástli aj z rodinného videa, sa dobre umiestňujú v českých súťažiach. Dokonca donášajú hlavné ceny."
Manželia zberali ocenenia
Pri rozbore filmov po súťaži sa porota zameriavala najmä na slabšie stránky jednotlivých prezentácií. Pri filme Ľ. Patscha Rezance s makom predsedníčka poroty vyhlásila: „Bez komentára." a film získal hlavnú cenu – Cenu primátora mesta. Je o autorovom priateľovi, fotografovi Júliusovi Šubovi. Akoby mimochodom Ľ. Patsch s rozprávaním o svojej záľube vo fotografovaní varí obed - rezance s makom.
Ľubor Patsch s manželkou Martou získali aj prvú cenu v 1. kategórii za film z dovolenky Na tureckej riviére, ktorý priniesol veľa informácií o živote v krajine, architektúre, prírodných krásach, ale diváka najviac zaujala pasáž o výrobe ručne viazaných tureckých hodvábnych kobercov. Do tretice manželia Patschovci získali aj čestné uznanie za film o svojej vnučke Dvojročná Terezka. Čo bolo najväčším uznaním tohto filmu? „To, že film vnučky pozreli za jeden deň tridsaťdvakrát," usmial sa autor.
Prišlo stopäťdesiat divákov
Z liptovských autorov si ceny odniesli aj Michal Mačička ml. za film Ešte to nezabudli, Miroslav Števček za Ako sa žije v Krokave, Július Šuba s Ľ. Patschom za Poďakovanie a Ľuboš Trizna za Navždy spolu. Čestné uznanie získali Libor a Tomáš Matonohovci za Kráľova Hoľa - cyklotúra, Dušan Červeň za Vyznanie Márie Barániovej a Miroslav Cheben za Hľadanie šťastia v Krakove.
Na súťažnej prehliadke sa zúčastnilo asi stopäťdesiat divákov a oni rozhodli v ankete o cene diváka. Odniesol si ju film popradského autora Františka Briju Vajíčka. Je to medailón o dievčine, ktorá od malička maľuje a zdobí veľkonočné vajíčka a je veľmi úspešná.
Prichádzajú mladší autori
Vekové zloženie súťažiacich filmárov? „Opticky sa zdá, že na súťaž chodia len starí ľudia. Vekový priemer sa však znižuje," zareagoval Ľ. Patsch. „Dnes je technika prístupná každému, a tak sa na súťažiach objavujú aj mladí. Stále je však viac starších." Dôkazom mladších filmárov bol na Rodinnom videu najmladší autor Ľuboš Trizna z Liptovského Mikuláša, ktorý získal cenu za film vytvorený z fotografií, tzv. slide-show: „Fotografie som urobil na sestrinej svadbe a keďže bola možnosť poslať slide-show na súťaž, poslal som ju. Ja som viac filmár ako fotograf.“
Ako sa cítil na súťaži ako najmladší účastník? „Fajn. Bol by som však rád, keby na súťaž prišli mladší filmári, aby vystriedali staršiu generáciu."
Filmy ponúknu školám
Filmári a fotografi prezentujú každý rok na Rodinnom videu práce, ktoré, podľa riaditeľky Liptovského kultúrneho strediska Miroslavy Palanovej, si zaslúžia pozornosť základných a stredných škôl. „Viem si predstaviť, že filmy by mohli byť súčasťou vyučovacej hodiny. Sú krátke, poskytujú veľa informácií, napríklad historických, zemepisných či o jednotlivých osobnostiach umeleckého alebo spoločenského života," doplnila Miroslava Palanová. „Nový školský vzdelávací systém umožňuje učiteľom byť kreatívnymi, a tak im chceme ponúknuť filmy, aby mohli aj cez ne podávať učivo zaujímavo a netradične."
DAGMARA
