RUŽOMBEROK. Miloš Lačný, ktorý v nedeľu oslávil svoje dvadsiate prvé narodeniny, sa deň predtým v Nitre prvý raz zapísal do corgoňligovej streleckej listiny.
„Škoda, že môj gól nedopomohol mužstvu aspoň k bodu,“ skonštatoval po zápase odchovanec ružomberského futbalu. „Na jednej strane ma teší, že som skóroval, zároveň mi je smutno, že sme nebodovali. Takže pozápasové pocity sú zmiešané, skôr prevláda sklamanie.“
Miloš, s akými úlohami vás tréner Bílek poslal do druhého polčasu?
- Žiadal odo mňa, aby som nič nevymýšľal, len hral to, čo mi je najbližšie. Mal som si hľadať priestor pri čiarach. Chalani totiž vedia, aké lopty potrebujem, kde mi ich majú posielať.
Ako sa zrodil váš premiérový gól v najvyššej súťaži?
- Od Tomáša Sedláka som dostal presne takú loptu, akú potrebujem. Trochu som si ju posunul. Keď som cítil, že už ma nitriansky hráč dobieha, prišla strela k žrdi a skončila v sieti.
Čo vám preblesklo v tej chvíli hlavou?
- V prvom momente to bol pocit veľkej radosti. Po vyrovnaní som si bol takmer istý, že stretnutie sa dá aj úplne otočiť. Veril som vo víťazstvo.
Prečo sa tak nestalo?
- Lebo domáci opäť išli do vedenia a my sme mali na ihrisku o jedného hráča menej. ⋌(SVR)
