Rozdiel medzi dvoma najvážnejšími kandidátmi zostáva stále veľký, ostatní uchádzači výrazne zaostávajú. Prezidenta Ivana Gašparoviča by podľa prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky volilo 53,9 percenta, opozičnú kandidátku Ivetu Radičovú 30,4 percenta. „To, aké sú skutočné preferencie, sa ukáže až 21. marca,“ reagovala.
Otázna je účasť
Prieskum očakáva viac ako 60-percentnú účasť, čo by bol oproti predchádzajúcim voľbám mimoriadny nárast.
V roku 2004, v prvom kole hlasovalo 47,9, v druhom iba 43,5 percenta ľudí. Práve to, koľko ľudí príde voliť, môže výrazne ovplyvniť výsledok.
Sociológ Pavel Haulík odhaduje účasť na 30 až 40 percent - možno bližšie k nižšiemu z týchto čísel. „Takáto účasť môže výsledky značne rozhádzať, pretože nižšia účasť neznamená, že sa rovnako nezúčastnia voliči všetkých kandidátov.“
Pohyby sa ešte dajú čakať
V roku 2004 favorit volieb Eduard Kukan prekvapivo nepostúpil, keď jeho sympatizanti neprišli voliť, pretože predpokladali, že sa do druhého kola dostane aj bez ich pričinenia.
Až takéto prekvapenie Haulík považuje za málo pravdepodobné.
„Môže sa však zmeniť vzdialenosť medzi hlavným favoritom a druhým kandidátom. Mohla by byť menšia, ako ukazujú prieskumy.“ Presnejšie odhady účasti budú zrejme až tesne pred hlasovaním.
Šanca ďalších kandidátov dostať sa do druhého kola hlasovania je skôr už len teoretická.
Gašparovič nachádza viac priaznivcov medzi dôchodcami, Radičovú chcú voliť skôr ľudia s vyšším vzdelaním do 40 rokov.
MIROSLAV KERN
