Propaganda (skúsenejší vedia aká) mi odjakživa liezla na nervy. Nezmení to ani moja sebakritika. Zvonenie kľúčov na námestiach v osemdesiatom deviatom, transformáciu spoločnosti majú „priami účastníci“ ešte v pamäti. Aj vtedy mlčiaca väčšina zakrývala vystrčenými hlavy tých v pozadí. Číhajúc vzadu hodnotili. Profesionálni, školení a dobre pripravení (kontra)rozviedčíci, eštébáci a im podobní. Keď ich teraz stretnete, usmejú sa, vy slušne pozdravíte.
Aspoň, že o nich vieme. Sú všade. Na uliciach, v krčmách, úradoch. Aj na dobre platenom mieste samosprávy agentka ŠtB, ktorá stále žije v konšpiračnom byte. Pracujú vo vysokých aj volených funkciách. Tvária sa skromne, akoby chceli pomôcť. Ako vtedy. Keď išlo o spravodajské hry. A mnohým o život.
Vedia robiť to, čo ich naučili v Moskve, Berlíne. Väčšina z nich má bezpečnostné previerky. Ak bol spolupracovníkom ŠtB kňaz, učiteľ, novinár, robotník a podobne a teraz sa nepchá do funkcie, ktorá vyžaduje previerku, nič sa nedeje.
Inak, ako vysvetliť, hoci vrátnikovi bruselskej centrály, čo ešte robí Jozef Šesták na ministerstve? My vieme, že musel spolupracovať s ŠtB. Ale nevie to „pribrzdený“ esbéeskár v Bruseli. V deň, keď podpisoval viazanosť, bol v zahraničí. To len potvrdzuje, že spolupráca bola na vysokej úrovni. Mlčiaca väčšina to chápe. Kde inde mal byť?
Čo robí Jozef Rydlo, oficiálne uznaný invalid, s vážnou diagnózou v poslaneckom kresle „zákonodarcu“? Nepripomína to náhodou časy, keď Topánočka (Caligula), cisár, „zvolil“ za senátora svojho obľúbeného koňa?
A čo „nástenkoidný“ minister Janušek? Aj posledný vrabec čviriká, že vo funkcii už presluhuje. Mávnete rukou. Či tam zostane, alebo nie, je to už jedno. O europeniaze možno prídeme. Príde o ne ale určite poslanec Rydlo. Profesor. Sám podviedol úrady, stranu. Sám musí vrátiť invalidnú rentu, ktorú nezákonne poberal. Vraj nevedel, že nemá. Vidíš ho, zákonodarcu!
Informácie o Šestákovi, Rydlovi, Janušekovi a im podobných s rétorikou o tom, že v kríze hospodárstvo zachraňuje štát aj z rezervy premiéra, majú čosi spoločné. Ešteže je tu verejná mienka. Každý predsa vie, že sú to naše, štátne peniaze. Keby zachraňovali tí, čo krízu spôsobili a zo svojho. Nie štát. A hanbiť sa? Za nepodarených štátnych úradníkov, poslancov? Nech sa hanbia tí, čo klamú a sú platení z našich daní, verejných prostriedkov. My sa nemáme prečo.
