Liptovskomikuláška hudobná skupina Nova vznikla v roku 1992. Jej členovia nie sú profesionálni muzikanti. Každý má svoju prácu a hudbe sa venujú vo voľnom čase. Hrajú pesničky od Žbirku, Kazíka, Paris Hilton, skupín Elán, Bee Gees a mnohých ďalších, ale aj ľudovky, cigánske songy či vrabčí tanec.
Skupinu Nova tvoria Vladimír Jurčo (gitara), Dušan Debnár (basgitara, klávesy), Ladislav Harich (bicie, perkusie) a Magda Moresová (spev). Príležitostne v nej účinkuje aj 13-ročný syn Laca Haricha Martin. Spieval a hral aj na plese Slovákov a Čechov v Paríži 28. februára. Zabávali sa na ňom pracovníci slovenskej aj českej ambasády, „óperky,“ bývalí emigranti a ich rodiny a rôzni ľudia, ktorí majú niečo spoločné so Slovenskom alebo Českom.
Dvaja policajti naháňali päťdesiat černochov
Na ples do Paríža cestovali traja dospelí muzikanti a dvaja ešte školopovinní. Najmladším členom výpravy bol Duško Debnár, syn basgitaristu a klávesáka s takým istým menom. V zostave chýbala speváčka Meďa. Možno ju odradila zlá skúsenosť z poslednej cesty. Pokazilo sa im totiž auto a 24 hodín trčali na diaľnici neďaleko Norimbergu. A tak mal možnosť na plese prejaviť svoj spevácky talent Martin Harich. Porozprával nám o svojich zážitkoch.
„Najskôr sme sa zastavili u našich priateľov Francoisa a Christianne, u ktorých sme pár dní bývali. Ďalší deň bol poznávací. Pretože malý Duško bol v Paríži prvýkrát, veľký Duško ho zobral na Eifelovku. Ostatní sme sa išli prejsť do mesta. Cestou sme videli policajnú akciu ako z akčného filmu: Asi päťdesiat černochov s náručami plnými „ajfeloviek“ rôznych veľkostí utekalo pred dvomi policajtmi na bicykloch.“
Pred gréckou večerou si vychutnali parížsku zápchu
Liptovskí muzikanti navštívili v Paríži predajňu s hudobnými nástrojmi a niektoré si vyskúšali. Boli aj na večeri v gréckej reštaurácii, kam ich pozval maliar André Sofianopoulos. Jeho manželka je Slovenka. Dohodli sa síce na pol ôsmu, ale prišli až po desiatej večer. Zaskočila ich zápcha v centre Paríža.
„Jedlá boli väčšinou chutné, aj keď sme pri niektorých nevedeli, ako ich jesť. V reštaurácii vyhrávali na gitarách dvaja starší páni a niektorí hostia sa dali do tanca. Po večeri sme sa pobrali naspäť ku Ferkovi (Francoisovi) oddýchnuť si pred vystúpením, ktoré sa konalo na druhý deň," povedal Martin Harich a stručne opísal atmosféru na plese.
„Začal sa viedenským valčíkom. Zábava postupne gradovala a skončilo sa to tak, že francúzske Slovenky spievali s Dušanom a Vladom do mikrofónu pesničku V dolinách v rockovej úprave od Desmodu.
Na to, že sme boli bez speváčky, sa vystúpenie celkom vydarilo. Ľudia boli očividne spokojní a po skončení nám prišli povedať: Pfúúúú, suuperr.“
Francúz hral na fujare, gaštany im nechutili
Na plese vystúpil aj folklórny súbor Nadeje pod vedením Daniela Compagnona. Tvoria ho Francúzi, ktorí spievajú a tancujú slovenský folklór. Daniel Compagnon je údajne telom Francúz, no srdcom Slovák. Hrá na fujare a heligónke.
Liptáci navštívili aj Mariu Theresu Kovačik, pôvodom tiež Slovenku. „Mala veľmi typický francúzsky prízvuk. Na našu tradičnú otázku odpovedala: „Gitarru som maľa, aľe som daľa...“
Keď položila na stôl gaštany, s chuťou sme sa na ne vrhli. Ale chutili ako Smecta (prášok na žalúdočné problémy)," skonštatoval Maťo Harich.
Smrad v aute bol kvalitný, nepomohli ani voňavky
Zaspomínal aj na posledný deň v Paríži. „Spočíval v zháňaní a kupovaní rôznych vecí. Väčšina z nich boli absolútne hlúposti, ale stačili na to, aby nám na Slovensku uverili, že sme boli v Paríži.
Domov sme si niesli asi tridsať kilogramov francúzskych mliečnych výrobkov. Boli riadne plesnivé (niektoré). Vladko ich pár stratil hneď po zaplatení pri pokladni. Predpokladám, že utiekli po vlastných.
Na syrčeky sme minuli asi 150 eur a smrad v aute bol kvalitný. Cestou sme sa ešte zastavili kúpiť voňavky, ale na francúzske syry nemal ani najdrahší parfém.
Po šestnástich hodinách cesty sme dorazili na Slovensko. Na diaľnici pri Dechtároch sme si zachrípnutými hlasmi zaspievali slovenskú hymnu. Ale, o to rockovejšie to znelo.“
(BEA)