Na pôvodne plánovanej trase z Pavčinej Lehoty do Partizánskej Ľupče nebolo dosť snehu, preto organizátori z filmového klubu Nicolaus z Liptovského Mikuláša pripravili nový variant. Vybrali priestor vyššie položený. A čo už môže byť vyššie ako Podbanské? No predsa Nadbanské!
Išli po kravskej aj grófskej
Na štarte síce chýbalo šampanské, ale nechýbala dobrá nálada. Miestny znalec prostredia lyžiarom vysvetlil, že pôjdu po lesnej ceste, ktorej sa hovorí kravská, potom po grófskej a napokon po kriváňskej. Nastal problém, či sa pri prechode z kravskej cesty na grófsku treba vyzuť, alebo si stačí len dobre vyšúchať topánky.
Na pochod si mal každý zobrať so sebou nejakú vec, ktorú nebude potrebovať. Bolo ich neúrekom. Všetci účastníci pochodu dostali napríklad špongie na umývanie riadu od výtvarníka Paľa Ruska. Nechýbala ani pasca na myši a včelárska kukla pre prípad, že by na niekoho zaútočila v hybskom chotári Tisícročná včela.
Takmer každý mal so sebou knihu, a tak súčasťou pochodu bola burza kníh. Atlas húb zakódovaný do francúzštiny veľmi potešil jedného zberateľa. Ale potešil aj druhého, ktorý sa ho zbavil.
Kriváň videli v peňaženkách
Počasie sa zhoršovalo a Kriváň mohli účastníci pochodu vidieť iba v peňaženkách na našich eurocentoch. S niektorými to začalo ísť z kopca, aj keď išli do kopca. Nik sa nezranil ani neurazil, aj keď urazili kus cesty. Do cieľa, ktorý bol vo Východnej, sa skupina priaznivcov filmového klubu Nicolaus doštverala už s bežkami na pleciach. Dobrý nápad na minútový film, ktorým sú mikulášski filmári vo svete známi.
Putovný súdok na kapustu
Organizátori a zakladatelia pochodu Jaro Chomo a Ján Kuska dostali putovný pohár. Nebol to však pohár, ale putovný súdok na kapustu. Naň sa podpísalo 19 účastníkov vydareného podujatia, naplneného dobrou nála- dou. Dali si záväzok do budúceho roka nerozbiť partiu a hlavne súdok na kapustu.
Na záver zaznelo: „Sláva víťazom, figu borovú porazeným!“ Víťazom bol každý, kto došiel do cieľa.
VLADIMÍR ŠKUTA
