Dušan Chudjak porotu a návštevníkov zaujal leteckými pohľadmi na Liptov, a tak organizátori autorovi ponúkli samostatnú výstavu v hrádockom Dome kultúry v Galérii na schodoch. Verejnosti autor predložil novú verziu kolekcie doplnenú o pohľady na Liptovský Hrádok a na horný Liptov. Na výstave nechýbajú ani zábery na Oravu, Roháče a Turiec.
Nedalo sa fotografovať
Doba, keď autor začal fotografovať, nebola jeho záľube priaznivá. Nesmelo sa fotografovať, napríklad na železnič-ných staniciach a už vôbec nie z lietadiel. Teraz spomína s úsmevom: „Nebezpečnejší koníček bolo fotografovanie z lietadla. Žiadosti o povolenie boli spojené s vyšetrovaním, kádrovaním a zvyčajne boli zamietnuté. Až po prevrate zákazy zrušili."
Prvý aparát mal od otca
Keď v roku 1958 dovŕšil 16 rokov, prihláška za žiaka bezmotorového lietania prišla automaticky. Platný preukaz pilota mal do konca decembra 2008, takže celých 50 rokov. Keď Ružomberčania robili výstavu k miléniu, požiadali aj autora, či nemá letecké zábery na mesto. Zo ,,skrýše“ sa na svetlo dostali fotografie, ktoré sa doteraz nesmeli publikovať. Od toho času je D. Chudjak členom Fotografického klubu pri Liptovskom múzeu v Ružomberku.
Roky učil lietať iných
Dušan je držiteľom 1. výkonnostnej triedy v lietaní na vetroňoch. Vyše tridsať rokov učil druhých lietať. Jeho traja bývalí žiaci lietajú vo svete na dopravných lietadlách a ďalší je v Brusseli ako letecký pridelenec NATO. S manželkou sa zoznámil na letisku v Liskovej. Aj ona je držiteľkou 1.výkonnostnej triedy v lietaní na vetroňoch. Majú tri deti, z ktorých dve sa venujú lietaniu. D. Chudjak nalietal asi 2500 hodín. Vyskúšal 18 typov vetroňov a jeden ,,motoráčik“, z ktorého najradšej fotografuje. Štartoval približne 4500-krát .
,,Prosím, nehľadajte v mo- jich fotografiách vysoké umenie, pretože ja ich považujem za oddychové, zhotovené vtedy, keď mi bolo dobre na duši," vyznal sa Dušan Chudjak.
VLADO ŠKUTA
