Ako ste sa dostali k filmovej úlohe?
- Kostolík Všetkých svätých je mojou srdcovkou. Chodievam do neho často relaxovať a meditovať. Takže mi neuniklo, keď prišli filmári. Autami a technikou obkolesili celý kostol. Odfotografoval som si to a poslal všetkým známym s komentárom, že pri ludrovskom kostole sa objavili mimozemské úkazy. Niektorí mi dokonca uverili. Vždy som totiž hovoril, že ak na Slovensku pristanú mimozemšťania, tak určite pri ludrovskom kostolíku.
Pozoroval som filmárov, čo robia a spočiatku sa mi to vôbec nepáčilo. Všade boli rampy, káble, stožiare, reflektory. V kostole pribudol obrovský kríž, popresúvali lavice. Mal som pocit, ako keby tým narušili posvätné miesto. Postupne som začal vnímať dej a začalo sa mi to páčiť. Zrazu prišla ponuka, či si aj s Jožkom Vandákom nechceme vo filme zahrať. Na rozhodnutie sme nemali veľa času, tak sme prikývli. Asistentky nás hneď zobrali do maskérne – špeciálne upraveného autobusu. Zamazali nám tvár, začiernili ruky a dali mníšsky odev. Našťastie, pod ním sme si mohli, okrem vetroviek, nechať všetko oblečené, lebo práve vrcholili februárové mrazy.
V čom konkrétne spočívala vaša úloha?
- V niektorých scénach majú herci na hlavách kapucne alebo ich kamery snímajú tak, že im nevidno do tváre. Jožko Vandák na chvíľu zaskakoval za Radka Brzohohatého a ja za Lukáša Latináka. Budú tam však aj iné scény, ale nechcem prezrádzať.
Kamaldulskí mnísi mali zakázané rozprávať sa medzi sebou. Hovorí sa vôbec vo filme a hrajú v ňom aj nejaké ženy?
- Veľa sa v ňom nerozpráva. Keď Ivan Palúch ako mních Gašpar filmovo umieral, kýchol. Mal som pocit, že to kýchnutie bola asi desatina všetkých „slov“, ktoré vo filme povedal. Čo sa týka žien, bola tam krásna študentka herectva Kristína Koprdová. Hrá dcéru bohatého grófa, ktorá chce zviesť jedného mnícha. Ale určite by sa dali radi zviesť všetci.
Ktorá scéna vás najviac zaujala?
- Keď mních, vlastne ešte zbojník, kradol drahé kamene z Ježišovho tela na veľkom kríži, pričom stratil rovnováhu a aj s krížom spadol na zem. Na túto scénu pozvali kaskadéra. Bolo treba naplánovať miesto dopadu, presne nastaviť žinenky, správne vypustiť z ruky nôž, ktorým zlodej vylupoval kamene. Marko Igonda scénu napokon zvládol sám. Ale všetkým nám tuhla krv v žilách, keď nôž preletel tesne vedľa asistenta kamery.
Ako ste sa cítili medzi hercami a filmármi?
- Myslel som si, že herci, to je samá fajnová reštaurácia, bar, cigaretka. Ale vyviedli ma z omylu. V Ludrovej bol filmový štáb šesť dní. Postavili si 15 metrov dlhý stan. Bol vyhrievaný horúcim plynom a slúžil ako kuchyňa aj jedáleň. Kateringová firma pripravovala jedlo priamo v teréne. V stane sa všetci – režisérka, producent, manažér, rekvizitári, herci a maskéri - stretli pri raňajkách o pol siedmej, pri obede a večeri. Končili okolo ôsmej večer. Takže riadna fuška.
Ako sa hercom a filmárom páčilo v Ludrovej?
- Myslím, že boli nadšení. Niektorí sľúbili, že k nám zavítajú, keď budú mať viac času, aby si v pokoji vychutnali energiu tohto miesta. Verím, že má nesmiernu silu a je miestom pokoja a poznania.
Základné kamene ludrovského kostola boli položené v 13. storočí podľa pravidiel, ktoré nazývame posvätná geometria. Podľa nich postavili najkrajšie svetové katedrály, napríklad Notre Dame v Paríži. Často ľudia dávajú veľa peňazí na zahraničné dovolenky a zájazdy, hľadajú niečo nevšedné a silné. Pritom netušia, čo majú doma.
Kostol Všetkých svätých
Je výnimočný tým, že sa v ňom zachovali vzácne nástenné maľby zobrazujúce 34 výjavov zo života Ježiša Krista. Namaľoval ich neznámy autor pred takmer šesťsto rokmi. Je to najrozsiahlejší cyklus fresiek zo života Krista na Slovensku. Unikátne sú hlavne dve fresky – Posledná večera, na ktorej autor zobrazil až dvoch Kristov a Obesenie Judáša.
V kostole sa zachoval aj zvyšok fresky sv. Krištofa. Traduje sa, že kto sa na ňu pozrie v istý deň ako prvý, v ten deň určite nezomrie. Na vstupnom portáli je množstvo rýh od mečov šľachticov, ktorí tak vzdávali úctu pánovi domu, v tomto prípade Bohu. Najväčšiu ryhu urobil vraj poľský kráľ Ján Sobieski.
V kostolíku by mal byť, podľa legendy, pochovaný majster templárskeho rádu Johan Gott-fried von Herberstein. Chcel pomôcť kupcom, ktorých prepadli lúpežníci a v boji proti presile prišiel o život. Na neďalekom vrchu Mních vraj kedysi stál kláštor templárov.
Kostol Všetkých svätých v Ludrovej postavili v 13. storočí, neskôr pristavali vežu a múr. Keď v obci postavili nový kostol, kostolík v Ludrovej - Kúte začal chátrať. Sväté omše v ňom slúžili do roku 1953.
Stranu pripravila
BEATA CHRENKOVÁ
Cyprián farbil kačkám nohy
Cyprián bol kamaldulský mních. Rehoľa kamaldulov je známa tým, že jej členovia majú zakázané rozprávať sa medzi sebou.
Prečo do nej Granz Ignatz Jäsche vstúpil, sa už nedozvieme. Isté je, že po vysvätení prijal meno Cyprián. Takmer dvadsať rokov žil v Červenom Kláštore, kde v roku 1775 ako 51-ročný zomrel.
Bol veľmi vzdelaný. Ovládal niekoľko cudzích jazykov a mal prívlastok doktor tisícich vied. Zbieral a pestoval liečivé byliny, vyrábal z nich lieky, rôzne masti a liečil ľudí zo širokého okolia. Bol aj chirurgom, alchymistom, kuchárom, holičom, lovil pre kláštor ryby, vyrábal sviečky a zrkadlá.
Legenda hovorí, že zhotovil lietací stroj podobný rogalu. Cirkev mu však krídla zhabala a dala spáliť ako diablov vynález. Urobil druhé, na ktorých vzlietol z Troch korún a pristál na brehu Dunajca. Iná legenda hovorí, že doletel až nad Morské oko v Tatrách. Tam do neho udrel blesk a premenil sa na skalu.
Z Cypriánových krídel sa nezachovalo ani pierko a ne-existuje žiaden hmatateľný dôkaz, že ich zostrojil. Zostal však po ňom vzácny herbár, najstarší na Slovensku. Je v ňom takmer tristo rastlín, ktoré Cyprián nazbieral a vylisoval pred 250 rokmi najmä v Tatrách a Pieninách. Okrem popisu rastlín a miest ich nálezu sú v herbári aj recepty na liečenie chorôb a Cypriánove úvahy. Herbár je uložený v Slovenskom národnom múzeu a je národnou kultúrnou pamiatkou.
Medzinárodné
obsadenie
Mnícha Cypriána stvárnil slovenský herec Marko Igonda, priora kláštora česká legenda Radek Brzobohatý. V mníšskych habitoch uvidíme aj Ivana Palúcha a Ivana Romančíka. Vo filme sa objaví aj stále hladný policajt Hurka z Profesionálov, civilným menom Lukáš Latinák. Účinkujú v ňom tiež známi poľskí herci Daniel Olbrychski a Pawel Malaszynski.
Scénaristkou a režisérkou filmu je Mariana Čengel-Solčanská, ktorej učiteľom bol aj známy režisér Martin Šulík. Je to jej prvý celovečerný film. Informácie o legendárnom lietajúcom mníchovi Cypriánovi zháňala údajne dva roky. „Vieme o ňom veľmi málo a polovica z toho sú legendy. Výhodu to malo v tom, že som mohla vybudovať Cypriána úplne nanovo. Mohla som mu dať charakter, tvár, rodinu,“ poznamenala režisérka.
Rozpočet na film je 1,5 milióna eur a jeho producentom je František Turňa. Začali ho nakrúcať v roku 2007 a v tomto čase mal už byť hotový. „Všetko sa odvíja od financií. Pôvodne bol film plánovaný v slovensko-poľsko-česko-maďarskej koprodukcii. Niektorí partneri však záväzky porušili, a tak sme v tom zostali iba s Poliakmi,“ vysvetlil František Turňa. Film nakrúcali prevažne v Červenom Kláštore, na slovenskej aj poľskej strane Pienin, na Kysuciach a v zámku Niedzica.
