Stonehenge v Anglicku, Monteneuf vo Francúzsku, Petra v Jordánsku či Ahu Tongariki na Veľkonočných ostrovoch – to sú stavby, o ktorých hovorí celý svet. Aj Slovensko má výnimočné pamiatky z magicko-démonického obdobia.
Až do osemdesiatych rokov 20. storočia historici len na základe nepriamych dôkazov - listinné zmienky, zachované ostatky materiálnej kultúry, hlavne hlinené črepy, ktoré mohli, ale nemuseli slúžiť obradným účelom - predpokladali, že Staroslovania na našom území budovali posvätné miesta. Žiadnu svätyňu, akú zvykli mať jednotlivé kmene, však archeológovia nevykopali. Knieža Pribina síce dal vysvätiť prvý kresťanský kostol pre svoju manželku už v roku 828, ale on, ani jeho družina, sa pokrstiť nedali. Urobil to až z donútenia o deväť rokov neskôr.
Na slovenskom území boli v panteóne na najvyšších mies- tach Perún, Veles, Svarog, Svarožič, Stribog, Mokoš, Morena ako aj nižšie božstvá Chors, Simargl, Diva. Kde ich naši predkovia uctievali?
Jednu zo svätýň archeológovia objavili na okraji obce Most pri Bratislave. V 80. rokoch minulého storočia tam bola veľká a hlboká jama po vyťaženom štrku a na jej dno ľudia postupne sypali smeti, čo sa až nápadne podobá na osud Perúnovej modly nad obcou Seňa či nájdenia meča staroslovanského veľmoža v štrkovisku v Krásnej nad Hornádom.
A práve v tejto obci, počas záchranného výskumu, archeológovia našli stopy dovtedy neznámeho slovanského sídliska. Prekvapenie priniesol jeden zo 14 preskúmaných objektov. Nachádzal sa asi v strednej časti prehľadávanej plochy. Tvarom pripomínal výsek z kružnice, ktorú tvoril žľab dlhý vyše 27 metrov a široký v strede maximálne 2,8 metra. Severne od ohniska sa rozprestierali prepálené amorfné plochy a viacero lokálnych sivých vrstvičiek, zrejme pozostatky malých krátkodo- bých ohnísk. V zásype objektu archeológovia našli črepiny a zvieracie kosti.
Predhistorickú kultovú kamennú stavbu, podobnú anglickému Stonehengu, odhalili aj v Holíči. Zachránené megality z čias neolitu - to je vyše 40 opracovaných a rytinami dekorovaných kameňov.
Najťažší kameň je dlhý 7 metrov, váži asi 10 ton a je dekorovaný hlbokými rytinami. Archeológovia zistili, že na pahorku neďaleko náleziska stála veľká neolitická kruhová stavba - rondel s priemerom 60 metrov. V jej priestore sa našlo deväť menších kultových objektov, ktoré postupne vznikli v magicko-démonickom období. Vtedajšie vedenie mesta však nález nepovažovalo za ničím výnimočný. Aj preto väčšinu kameňov použili pri stavbe cesty.
JÁN SZABÓ
