Nemyslel som si, že bude dôvod vrátiť sa k tejto téme. Ale, kto chce kam... Môže si za to sám. Prosím, vysvetlite mu, že sa nemá čudovať. Vopred ďakujem.
V predminulom vydaní priniesli tieto noviny článok s fotkou auta zaparkovaného pred kostolom. Rovno pod Ježišom na kríži. Samozrejme, nasledovali reakcie. Autorovi fotografie, ktorý bol podpísaný skratkou (VICEJR) prišla z telefónneho čísla, na ktorom zastihnete primátora Blcháča, takáto sms: „VICEJR? – VICECH :-)“. To „ch“ môže znamenať rôzne. Napríklad: „chápem, že som tam nemal parkovať“. Alebo:– „choď do kelu s takýmito fotkami“. Alebo aj niečo iné.
Priveľa demokracie škodí
Asi pred rokom dostal z rovnakého čísla ten istý adresát, poslanec mikulášskeho zastupiteľstva Jozef Repaský, inú krátku textovú správu. Keď vyšlo prvé číslo štvrťročníka Modrý Mikuláš.
To, ktoré spôsobilo v liptovských mediálnych vodách neprehliadnuteľnú búrku a zamestnalo pracovníkov mestského úradu písaním nesúhlasných stanovísk s textami bývalého vedenia mesta. V tej sms-ke bolo čosi o modrých baranoch z SDKÚ-DS. Aj tak sa dá reagovať na iný názor. Priveľa demokracie škodí, nie? Tehotné kravy hlasujúce inak, ako je želané, o tom tiež vedia svoje.
Tieto riadky sa vôbec nepíšu ľahko. A nespôsobujú ani radosť. Politická kultúra a elementárna slušnosť sa z verejného života vytratili ako mávnutím čarovného prútika v roku 2006. Niežeby to bolo na Slovensku predtým ružové. Od spomínaného roku však televízie takmer denne prinášajú vo svojich spravodajstvách arogantné vyjadrenia politikov. Nadávanie novinárom (či ľuďom s inými názormi ako sú tie „správne") do prostitútok a hlupákov sa stalo štandardom.
Nepomôže ani očkovanie
Vyhrážanie sa právnikmi v prípade publikovania „škodlivých“ informácií, pretože sú nepríjemné a neskoré popolnočné či skoré ranné telefonáty redaktorom, „blahoželanie“ k novinárskym úspechom s dôvetkom „si pekný hajzel“ už tiež nedokážu prekvapiť.
Členovia parlamentu a vlády nech si robia, čo chcú, nech si nadávajú, ako im zobák narástol. Ťahať však verbálne svinstvo z Bratislavy na rodnú hrudu a opičiť sa po straníckych šéfoch práve takto? Chvíľu to môže byť zábavné – tak ako každá karikatúra – ale časom začne nudiť. Ak to má však niekto v krvi, nepomôže ani očkovanie.
Keď nad Huštákom vyjde slnko
Nič však, našťastie, netrvá večne. Aj nad mikulášskym Huštákom sa raz vyjasní. A ukáže sa, napríklad aj to, kto mal pravdu v prípade podozrivých tendrov vodárenskej spoločnosti a či jeho akcionári urobili dobre, keď na mimoriadnom valnom zhromaždení hlasovali tak, ako hlasovali. A či sa z úst najväčších krikľúňov dočkajú tí, ktorí na problém upozornili, aspoň ospravedlnenia. Rozprávky však radšej prenechajme deťom.