Panem et circenses, teda chlieb a hry je stará rímska prax, ako získať priazeň más. Komu by sa chcelo teraz hrať? Politikom? Aj hej. Hrajú sa naraz viac hier, na skrývačku, na slepú babu, aj pif-paf. Na „pec nám spadla“, to nie. Prečo by im malo čosi padnúť? Veď si pekne žijú z daní, zo štátneho rozpočtu, z verejných financií. Aspoň raz v roku zabudnú rátať, podaktorí ani nevedia zdôvodniť v majetkových priznaniach, z čoho žijú.
Podľa informácií z parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií NR SR, kontrolujú (kto koho?) asi 600 z takmer 10-tisíc povinných majetkových priznaní. O tom, že mnohé z nich majú vážne nedostatky, netreba zvlášť nikoho presviedčať. Verejnosť nechápe, ako môže mať niekto toľko, že ani nevie, ako k tomu prišiel.
Napriek tomu, podaktorí bez ujmy spokojne plávajú v politických vodách. Dokonca sú v prvej desiatke popularity. Hovorí sa tomu štokholmský syndróm. Rukojemník si obľúbi človeka, ktorý mu evidentne ubližuje. A pociťuje vďačnosť. Aj to posledné by mu dal. Rozum sa búri nad tým, ako môže niekto brať vážne ľudí, ktorí prišli k autám, lietadlu, majetkom a stále im je málo. Zdá sa, ako keby verejná mienka zaspala na vavrínoch.
Ak platí ruka ruku myje, verejná očista, po ktorej úpenlivo a pravidelne kričí opozícia (po čase voliči z nej spravia koalíciu), zostáva nevypočutá. Systém podávania priznaní vraj treba zlepšiť úpravou zákona. Rozšíriť aj okruh tých, ktorí musia zverejniť svoje majetkové pomery.
Takto sa naparuje skoro každý, keď je v opozícii. Vyhovára sa na to, že jeho návrh neprejde, lebo koaličná väčšina ho nepodporí. A čo tak spýtať sa tých takmer 21,6-tisíc ľudí, ktorí od októbra minulého roka do začiatku marca prišli pri takmer dvesto hromadných prepúšťaniach o prácu. Aj tých 11,5-tisíc pracovníkov, ktorých miesta sú ohrozené mimo hromadného prepúšťania. Na Slovensku evidujú 289 608 nezamestnaných. Oproti minulému roku o 52-tisíc viac.
Ak platí zákonnosť, netreba upravovať zákony. Hier je nad hlavu, ale chlieb sa nikdy nepreje. V „zglobalizovanej“ spoločnosti už vôbec. Stará Blašková tvrdí, ak si „sklobásený“ s čertom, poradíš si. Hoci sme na jednej lodi, na rozdiel od verejných činiteľov, nezamestnaní starosti s majetkovým priznaním nemajú. Ak ide iba o to, všetko je v najlepšom poriadku. Ale čo ak nie?
