„Zavolali nám z televízie, či by sme neprišli do detskej relácie. Nechcela som rozhodnúť sama, pretože súťaž bola už o tri dni. Poradila som sa teda so žiakmi,“ objasnila situáciu spred niekoľkých dní Marta Macková, zástupkyňa riaditeľky Základnej školy s materskou školou v Komjatnej.
Tréma zaúradovala
Deviataci vraj ohŕňali nosmi, ale ôsmaci sa chytili. Spolu s učiteľkou zostavili zmiešaný tím: Natália Babicová, Matej Gejdoš a Andrej Bernolák z osmičky, Lívia Krúpová z deviatky. Vekový priemer znižoval náhradník Mário Ondruš zo siedmej triedy. Pôvodne mal ísť do súťaže, ale deň pred vysielaním dostal vysokú teplotu. Možno zo stresu. Na telefonickej linke však musel byť počas celej súťaže. Čo keby ho kamaráti potrebovali?
Stali sa z nich detektívi
Takto sa deti z Komjatnej dostali do televízneho súťažného programu so vzdelávacími prvkami a detektívnou zápletkou. Poriadnou detektívkou však pre ne aj učiteľku bolo, že o súťaži nemali takmer žiadne informácie. Len jeden pokyn: byť ráno o ôsmej hodine na ružomberskej stanici, v batohu mať pršiplášť, stravu a teplejšie oblečenie. Podľa tejto indície predpokladali, že pocestujú. Tak sa učili: o histórii liptovských hradov, múzeách v Liptovskom Mikuláši či osobnos– tiach Liptova. O Ružomberku neuvažovali. Bol to omyl. Práve Ružomberok bol miestom detektívneho pátrania. A tiež Fullova galéria. Deti totiž „zachraňovali“ paletu Majstra Fullu.
Išlo o čas a vedomosti
Štvorčlenné družstvo žltých muselo zvládnuť nielen orientáciu v meste, ale aj komunikáciu s obyvateľmi Ružomberka a mať fyzickú kondíciu. Išlo o čas, pohotovosť a vedomosti. Ako pomôcky dostali pred súťažou videokameru, notebook a navigátor.
Ako zvládli technické pomôcky v stresových situáciách? „Sme na nich hrdí. Vyhrali napriek tomu, že skutočne nevedeli, v akej oblasti budú súťažiť. Jediné, čo im robilo problém, bolo predstavovanie sa pred kamerou,“ zasmiala sa M. Macková.
„V škole boli hrdinovia, vraj načo nacvičovať, oni to zvládnu. V reálnej situácii by sa v nich krvi nedorezal. Mali trému, tá však opadla a dokázali vyhrať.“
Detektívne pátranie najstaršiu Líviu zbavilo slov, bola vyčerpaná, ale kapitánka Natália prezradila: „S výsledkom súťaže som veľmi spokojná. Spočiatku sme si mysleli, že máme malú šancu, napriek tomu sme sa snažili dať zo seba všetko, čo bolo v našich silách. To sa nám na sto percent vyplatilo. Súťažili sme síce len v neďalekom Ružomberku, ale aj tak to bolo vyčerpávajúce. Po fyzickej aj psychickej stránke. Najťažšia bola posledná úloha. Mali sme nájsť vitráže Ľudovíta Fullu na oknách niektorej budovy v Ružomberku. Vôbec nám nenapadlo, kde by to mohlo byť. Keď sme prišli na to, že je to kostol sv. Ondreja, ostávalo nám už len nasnímanie vitráží a rýchlo sa presunúť na miesto činu. Dobehli sme prví a pred nami stálo ešte otvorenie trezoru. To sme zvládli takmer hladko."
Za všetkým hľadaj učiteľa
V časovom strese žiakov na súťaž pripravovala Marta Macková. Učí v Komjatnej od roku 1977 slovenský a nemecký jazyk a hoci denne dochádza z Bieleho Potoka, nemenila by. Má rada „svoje" deti. ⋌
DAGMARA
