Jolana Trombauerová udávala v druhej polovici 20. storočia tón kultúrnemu dianiu v Liptovskom Mikuláši. Pri príležitosti jej nedožitých 91. narodenín uviedli do života jej zbierku básní Nezabúdky.
Pri práci kultúrno-osvetovej pracovníčky stretávala Jolana Trombauerová veľa zaujíma– vých a výnimočných ľudí, ktorí, ako sama vyznávala, naplnili najtvorivejšie obdobie jej života. A práve týmto osobnostiam z oblasti výtvarného umenia, básnikom, spisovateľom a osvetovým pracovníkom venovala svoje verše. Zazneli v komponovanom programe, ktorý bol súčasťou slávnostného uvedenia zbierky básní do života.
Režijne ho pripravila Eva Štofčíková, pracovníčka Liptovského kultúrneho strediska. Účinkovali v ňom recitátorky Zdenka Matejková, hlavná iniciátorka vydania zbierky, Alida Hižnayová, Kvetoslava Staroňová, Vladimíra Matějková a Nikola Stankovianska. Hudobne ich sprevádzal Art Nicolaus septet zo Základnej umeleckej školy J. L. Bellu.
Z osobností, ktorým autorka venovala svoje básne, prijali pozvanie výtvarníci Jaroslav Uhel a Judita Feňvešová, básnici Anna Ondrejková a Ivan Šobáň, speleológ Anton Droppa, amatérski divadelníci Ivan Šenšel a Karol Komandera, recitátor Boris Vacek, osvetárka Mária Čajková a hudobník Ľubomír Raši. Prišli aj dcéry autorky Eleonóra Pružinská a Mária Daňová s rodinami a liptovskomikulášsky primátor Ján Blcháč.
Slávnostné uvedenie knihy pripravilo Liptovské kultúrne stredisko v spolupráci s mestom Liptovský Mikuláš a ďalšími partnermi koncom februára.
MÁRIA KUBÍKOVÁ
JOLANA TROMBAUEROVÁ
Jolana Trombauerová, rodená Kaliská, sa narodila 25. 2. 1918 v Piesku – Valaskej. Absolvovala štátny učiteľský ústav v Banskej Bystrici.V roku 1944 sa usadila v Liptovskom Mikuláši.
Najskôr učila, neskôr sa venovala kultúre. Od roku 1961 pracovala v mestskom kultúrnom stredisku, pripravovala rozhlasové relácie aj mesačník o kultúre. Písala scenáre k podujatiam, výročiam a jubileám významných osobností.
Bola členkou Divadelného súboru G. F. Belopotockého a stvárnila množstvo divadel– ných postáv. Napríklad, Ľadovú kráľovnú či Catastrofu v komédii Voskovca a Wericha Nebo na zemi. Zostavila aj knihu o mikulášskych ochotníkoch s názvom Monológy a knihu spomienok k 30. výročiu oslobodenia Liptovského Mikuláša Červené jarabiny. Scénaristicky a režijne pripravovala Živé noviny a zábavný program Smiem prosiť? S evanjelickým farárom Jurajom Torokom a bývalým riaditeľom Múzea Janka Kráľa sa venovala aj tvorbe krátkych filmov. Podieľala sa tiež na vzniku Galérie P. M. Bohúňa, kde neskôr recitovala na vernisážach vlastné verše. Bola inšpiráciou pre akademického sochára Alfonza Gromu, ktorý podľa nej vytvoril sochu ženy na pamätníku Háji Nicovô aj sochu kľačiacej ženy s holubicou pri Vrbickom kostole.
