LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Spoločnosť LMT, ktorá v Liptovskom Mikuláši od začiatku roka prevádzkuje tepelné hospodárstvo, pripravuje výstavbu dvoch kotolní na biomasu. Okrem drevnej štiepky by kotolne na sídliskách Nábrežie a Podbreziny mali využívať aj súčasný plyn, ale v menšom rozsahu.
Časť domových dôverníkov z Nábrežia s návrhom nesúhlasí, lebo kotolňa by mala stáť neďaleko panelákov. Ľudia sa obávajú zvýšenej hlučnosti a dopravy. Mesto ubezpečuje, že ak budú mať výhrady, kotolňa tam stáť nebude. Spolu so spoločnosťou LMT upozorňujú, že umiestnenie na vzdialenejšom mieste sa môže odraziť na nákladoch a konečnej cene tepla. Primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč na utorkovom stretnutí s približne päťdesiatimi domovými dôverníkmi z Nábrežia vyzdvihol súčasný stav. „Od januára platíme za gigajoule dodaného tepla 21,91 eur (660 korún), kým na konci roka bola cena približne 26,56 eur (800 korún). Ukázalo sa, že cesta je správna,“ povedal J. Blcháč. Okrem neho boli na stretnutí prítomní aj viceprimátor Pavel Bobák a prednosta Mestského úradu Rudolf Urbanovič.
Výhody biomasy
Miroslav Pajchl zo spoločnosti LMT zdôraznil, že ich zámerom je znížiť závislosť od plynu a prejsť na využitie biomasy, najmä drevnej štiepky. Tá má podľa M. Pajchla niekoľko výhod: „Biomasa si v poslednom čase udržuje stabilnú cenu. Ak by sme vykurovali drevnou štiepkou, podporíme región. Peniaze, ktoré platíme za plyn, končia na Ukrajine.“ Pripomenul, že sa môže zopakovať situácia s plynovou krízou.
Pomôcť majú aj eurofondy
Investície by mala dosiahnuť asi päť miliónov eur (150 miliónov korún). M. Pajchl informoval, že približne päťdesiat percent nákladov by chceli pokryť z fondov Európskej únie. Problémom môže byť umiestnenie kotolne, s ktorým časť obyvateľov Nábrežia nesúhlasí.
„Vytipovali sme miesto, kde sú potrebné siete. Z nášho pohľadu je jedno, kde bude kotolňa, ale treba myslieť aj na prípadnú vyššiu cenu za teplo.“
Dôverníci argumentovali, že kotolňa pri Váhu by zhoršila stav životného prostredia v okolí. J. Blcháč mal iný názor: „Kotolňa na biomasu je menej hlučná ako na plyn. Môžeme sa ísť pozrieť do miest, kde takéto zariadenia majú a pýtať sa ľudí, ako sú s nimi spokojní. Miesto sme vytipovali z logistického hľadiska. Nepôjdeme proti vašim požiadavkám, ale treba si uvedomiť všetky súvislosti s konečnou cenou tepla.“
Nepomôže ani svätená voda
„Ak sa mesto rozhodne, že kotolňa bude tam či tam, tak nám nepomôže ani svätená voda,“ argumentoval jeden z dôverníkov. Primátor zopakoval, že ak si kotolňu pri garážach nebudú želať, tak tam nebude. „Pre nás by bolo najvýhodnejšie zostať využívať plyn a nepripravovať modernizáciu. Zisk by sme mali ten istý, a nemali by sme starosti s prípravou výstavby. Chceme ale dosiahnuť stabilnú cenu tepla,“ argumentoval M. Pajchl.
Z diskusie dôverníkov bolo zrejmé, že kotolňu na biomasu chcú. Problém je v jej umiestnení. Niektorí sa obávali aj toho, či bude dostatok biomasy. M. Pajchl povedal, že majú viacerých dodávateľov. „Okrem toho v meste je veľa starých, ale vysoko výhrevných stromov, ktoré sa dajú využiť,“ dodal.
MICHAL PAŠKA
