LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Rozhodol tak na základe preskúmania podnetu poslanca NR SR a bývalého primátora Liptovského Mikuláša Alexandra Slafkovského. Tým zachránil Liptákom 400 miliónov.
Tender vypísala Liptovská vodárenská spoločnosť vlani v decembri a mal byť financovaný z prostriedkov Európskej únie. Úrad skonštatoval, že súťažné podmienky sú v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania. Vodárne podľa dostupných informácií pochybili a porušili niekoľkonásobne zákon. Podľa dokumentu, ktorý máme k dispozícii, musia sporný tender definitívne zrušiť. Rozhodnutie úradu dáva za pravdu Alexandrovi Slafkovskému. Ten svoje námietky zdôvodňoval tým, že tender je netransparentný a obával sa, že v prípade vyčerpania prostriedkov z fondov EÚ v rozpore so zákonom na spomínané odkanalizovanie by museli vodárne peniaze vrátiť. To by sa, podľa neho, určite negatívne premietlo do cien vodného a stočného. Akcionármi vodární sú obce a mestá horného a stredného Liptova, zákazníkmi drvivá väčšina obyvateľov tejto časti regiónu.
Viacnásobné porušenie zákona
Podľa dokumentu, ktorým disponujeme, úrad vodárom vytýka príliš krátku lehotu na získanie podkladov pre záujemcov. Tí mali čas na to, aby o ne písomne požiadali, vyzdvihli si ich a zložili povinnú zábezpeku iba jeden pracovný deň, respektíve šesť pracovných dní vrátane Silvestra. Informácia o súťaži bola uverejnená na dvakrát v dvoch rôznych termínoch – v slovenskom aj v európskom vestníku. Uvedená lehota mohla podľa ÚVO „odradiť najmä zahraničných uchádzačov od účasti“, pretože „najmä vo vzťahu k povinnosti osobne si vyzdvihnúť podklady je neprimerane krátka a nezabezpečuje dodržanie princípu rovnakého zaobchádzania, ako aj spravodlivú hospodársku súťaž“.
Vodárne pochybili aj stanovením výšky požadovanej finančnej zábezpeky, ktorú museli záujemcovia zložiť. Tá sa mala pohybovať na úrovni 10,5 milióna korún. Zákon však hovorí, že jej maximálna výška smie predstavovať percent z ceny zákazky, maximálne však desať miliónov (333-tisíc eur).
Nerovné podmienky pre uchádzačov
Ďalšie porušenie zákona skonštatoval úrad v prípade požiadavky jeden a pol miliardovej ročnej hranice obratu za posledné tri roky: „Vyžadovanie preukázania splnenia podmienky celkovým obratom vo vzťahu k predpokladanej hodnote zákazky nie je primerané.“ Tiež sa mu nepáčil limit jedného tisíca zamestnancov v pracovnom pomere záujemcov a ďalšie kritériá. Odvoláva sa na zákon, ktorý zakazuje diskriminovať uchádzačov napríklad aj na základe veľkosti firmy. Podmienky podľa úradu nebrali na zreteľ podstatnú skutočnosť, a to fakt, či je záujemca schopný dodať predmet zákazky.
Oporu v zákone tiež nemá mať ďalšia podmienka. Tá bola zo strany LVS určená subdodávateľom prípadného víťaza súťaže. Subdodávatelia museli podľa podmienok vodárov disponovať minimálne desiatimi zamestnancami v trvalom pracovnom pomere. Ani toto kritérium sa Úradu pre verejné obstarávanie nepáčilo.
Začalo to veľkým hrmotom a obviňovaním
V súvislosti s podaním podnetu a jeho medializáciou sa na Alexandra Slafkovského spustila lavína kritiky. Vo vysielaní TV Liptov predseda predstavenstva LVS, mikulášsky primátor a konateľ tejto televízie, Ján Blcháč najskôr 21. januára povedal, že „poslanec Národnej rady poškodil dobré meno vodárenskej spoločnosti“. 27. januára nasledovalo mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov vodární. Tí schválili stanovisko predstavenstva spoločnosti. Pred kameru sa opäť postavil Blcháč a prečítal ho.
Konštatuje sa v ňom aj to, že „v doterajšom priebehu prípravy (súťaže) postupovala spoločnosť kompetentne, zodpovedne a v súlade s platnou legislatívou.“ Obsahovalo aj ostré výpady voči médiám i samotnému Slafkovskému: „Domnievame sa, že (jeho) informácie naozaj môžu vyvolať pochybnosti o transparentnosti súťaže. Preto sa stotožňujeme s názorom akcionára zvážiť možnosť právnych krokov voči jednotlivým periodikám a voči samotnému Alexandrovi Slafkovskému.“
Následne si vodárne v týždenníku MY Liptovské noviny zaplatili celostranový inzerát. Obsahoval vyhlásenie predstavenstva, ktoré malo byť „vrátane príloh dostatočne detailne rozpracované, aby si verejnosť urobila svoj názor“. Jedna inzertná novinová strana stojí v týchto novinách približne 40-tisíc korún (1 300 eur).
V médiách sa nechcú k problematike vyjadriť
V utorok 24. marca sa kvôli rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie o zrušení tendra zišlo mimoriadne predstavenstvo vodární. Podľa slov riaditeľa spoločnosti Vladimíra Svrbického sa uznieslo na tom, že „sa nebudeme (vodárne) k problematike vyjadrovať prostredníctvom médií. Rozhodnutie ÚVO rešpektujeme, voči externému zostavovateľovi podmienok zrušenej súťaže budeme postupovať v zmysle platnej zmluvy,“ povedal. LVS si chce súťaž zopakovať, vypíše ju v dohľadnej dobe.
Okrem mimoriadneho predstavenstva sa v ten istý deň konalo aj mimoriadne zasadnutie dozornej rady vodární. Jej predsedu – hrádockého primátora Branislava Trégera – sme sa opýtali, k čomu v utorok dospela. Zopakoval slová riaditeľa Svrbického o tom, že rozhodnutie kontrolného úradu rešpektujú. „Novú súťaž budeme dozorovať prísnejšie, aby nedošlo k podobným chybám,“ povedal. „Ak máte ďalšie otázky, obráťte sa, prosím, na vedenie spoločnosti či jeho predstavenstvo.“
Ospravedlnenie, zdá sa, je v nedohľadne
Zaujímalo nás, či predseda predstavenstva vodární Ján Blcháč po rozhodnutí ÚVO zmenil optiku, ktorou koncom januára vnímal Alexandra Slafkovského i medializáciu celej kauzy.
Na minulotýždňovom zastupiteľstve dostal ako primátor od poslanca Jozefa Repaského otázku, či stále trvá na tom, že Slafkovský poškodil dobré meno spoločnosti. „Jasné,“ povedal. Reagoval aj na to, či budú na základe zle pripraveného tendra vyvodené voči niekomu konsekvencie. Povedal, že nie.
Za jedinú chybu označil zle vypočítanú výšku zábezpeky, ktorú mali záujemcovia o súťaž zložiť. Zodpovedná má však za to byť externá spolupracovníčka vodární. „Manažéri ani členovia orgánov nepochybili, preto nie je dôvod voči nim vyvodzovať konsekvencie,“ pokračoval.
Na záver zastupiteľstva skonštatoval, že nemá dôvod ospravedlniť sa Slafkovskému za to, čo o ňom povedal po upozornení na možné prešľapy a iniciovaní kontroly, ktorá zamedzila čerpaniu prostriedkov z eurofondov v rozpore s pravidlami.
„To by sa mi musel najskôr ospravedlniť on za to, keď nám prezentoval, ako nepodarene sme robili výberové konanie na prenájom tepelného hospodárstva. Keď sa mi za toto ospravedlní, veľmi rád tak urobím aj ja,“ uzavrel.
PETER LEHOTSKÝ