Prvýkrát som sa s Ladislavom Čemickým stretla V Galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, keď sme pripravovali výstavu k jeho 70. narodeninám. Pri jej inštalovaní nám rozprával o umení a zaujímavosti z dejín Liptova. Od roku 1950 učil portrétnu maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. S humorom spomínal na svojich kolegov profesorov Jána Mudrocha a Petra Matejku. Často sa vraj škriepili pre svoju tvorbu. Povedal: „Ja som ich umierňoval a teraz si myslím, načo tie hádky boli. Veď dnes ležia na cintoríne takmer vedľa seba.“
Mal rád vŕby a atmosféru pred dažďom
O tvorbe akvarelov hovoril ako o rýchlikoch. „Pred krajinou treba najprv nasávať jej pôvab, posedieť a vnímať jej tva- ry, farby, svetlo a tiene. Zafixovať všetko do pamäti a potom do mokrého podkladu rýchlo namaľovať.“
Často chodieval do prírody, pozoroval ju a podľa určitých znakov vedel predvídať, aké bude počasie. Najradšej maľoval krajinu pred dažďom. Ale niekedy boli oblaky rýchlejšie, a kým prišiel na miesto, ktoré chcel maľovať, začalo pršať.
Mal rád vŕby, zobrazil ich na mnohých obrazoch. Akvarelom maľoval aj figúry a chalupy. Precestoval kus sveta, ale vždy sa rád vracal do rodných Čemíc, ktoré sú dnes pod vodou Marskej priehrady. Okolitá príroda a ľudia, s ktorými sa stýkal, vyprofilovali jeho umelecký prejav.
Palugay ho ovplyvnil umelecky aj ľudsky
Počas vysokoškolských štúdií v Budapešti sa doma na prázd-ninových pobytoch zoznámil s o desať rokov starším maliarom Zolom Palugyayom a spo-ločne s maliarom Alexandrom Kubínyim podnikali maliarske výlety po Liptove. Priateľstvo s Palugyayom, otcom slovenského moderného akvarelu, ovplyvnilo Čemického ľudsky aj umelecky.
Ladislav Čemický vytvoril viac ako 120 portrétov. Snažil sa na nich zobraziť nielen vernú podobu človeka, ale aj jeho dušu. K významným portrétom patrí podobizeň M. A. Bazovského a Petra J. Kerna. Portrétoval umelcov, významných aj obyčajných ľudí, dospelých aj deti, členov rodiny a viackrát sám seba.
V Bohúňovej galérii sme pripravili viacero jeho výstav. Na I. Trienále portrétnej tvorby sa stretol Ladislav Čemický s Má-riou Medveckou. Pri jednom z jej obrazov poznamenal: „Marka, Marka, ty svojim ženám z Oravy na obraze preložíš šatku cez polovicu tváre a máš kus práce hotovej. Ja zatiaľ musím všetko namaľovať.“ Autorka to s úsmevom prijala.
V poslednom ateliéri mu bola zima
O portrétnej tvorbe diskutoval profesor Čemický v galérii aj so sochárom Alfonzom Gromom. Bol to veľmi zaujímavý rozhovor. Škoda, že sa nezachoval jeho zvukový záznam.
Pán profesor nás pozval aj do Andíc, kde si opravili starý drevený dom a mal aj svoj ateliér. Neskôr sa presťahoval do Palúdzky. Tam mal tiež ateliér v záhrade za domom. Bol drevený a uviedol nás doň so slovami: „Tu už veľa nenamaľujem. Býva tu neznesiteľná zima.“
ANNA BARANCOVÁ
