Ste autorkou troch vianoč- ných kníh. Čo bolo podnetom pre zrodenie veľkonočnej?
- Na čitateľskej besede v Košiciach sa ma deti pýtali, prečo píšem len o Vianociach a nie o Veľkej noci. Vtedy som už pripravovala tretiu vianočnú knihu. Prečo nie o Veľkej noci? Návrh vo mne zarezonoval. Vo vydavateľstve Spolku sv. Vojtecha mi položili ďalšiu otázku. Trúfli by ste si na takú ťažkú tému? Ja, samozrejme, bez všetkého, knihu napíšem, sľúbila som. Až doma som si uvedomila, že je to ťažká a vážna téma. Dovtedy som písala o Vianociach – to sú veselé sviatky. Trojdenie, ktoré predchádza Veľkej noci, je veľmi vážne, až smutné. Len Veľkonočný pondelok je veselý a odľahčený. Knihu som však napísala. Je nielen o slovenských veľkonočných zvykoch, ale zašla som aj do Rakúska, Jeruzalema, pridala som básničky o jari aj pranostiky a vznikla moja štvrtá kniha – Tajomstvá Veľkej noci.
Prečo ste uvažovali o Veľkej noci ako o ťažkej téme? Cíti ju tak súčasný človek?
- Je to ťažká téma. Ľudia v súčasnosti totiž zväčša vnímajú Veľkú noc len ako Veľkonočný pondelok či veľkonočné vajíčka, a tým Veľká noc pre nich končí. Princíp Veľkej noci bolo potrebné v knihe povedať takým spôsobom, aby ho pochopili deti aj moderný človek. Želám si, aby všetci cez knihu pochopili, o čom je Veľká noc, kedy a prečo sa slávi a že Veľká noc je najstarším sviatkom ľudstva.
Kedy ste začali písať?
- Až na dôchodku. Prvá kniha mi vyšla v roku 2002, ale podklady k nej som mala dávnejšie. Robila som totiž riaditeľku Kultúrneho strediska v Bobrovci a keď po roku 1989 padli všetky socialistické scenáre, bolo treba napísať nové príbehy, aj náplň obecných slávností. Tak som bola nútená vymýšľať si scenáre, básničky, divadlá. Keďže som mala na starosti aj obecnú knižnicu a chodievala som na nákup literatúry, zistila som, že takmer všetky knihy o Vianociach na slovenskom trhu sú preložené z inojazyčnej literatúry. Deti sa z nich dozvedali, aké sú vianočné zvyky vo Švédsku, Amerike, Anglicku, nič pôvodného slovenského. Nahnevalo ma to, sadla som si a napísala prvú knihu o našich Vianociach.
Prezradíte niečo so svojho spisovateľského zákulisia?
- Na písanie, v prvom rade, potrebujem pokoj. Určite nepíšem pred sviatkami alebo keď treba zavárať, alebo keď mám hostí. Vtedy nie. Keď mám voľnejší deň, najlepšie sa mi píše ráno. Vtedy mám čistú hlavu. Alebo večer, keď si všetci políhajú, ťukám do klávesnice počítača.
Akú knihu pripravujete teraz?
- Hádanky. Dala som si za úlohu napísať sto veršovaných hádaniek. Niekedy tri, štyri hádanky vymyslím naraz, niekedy týždeň prejde a nevymyslím nič. Na písanie musím mať určitú pohodu.
Kde chodíte po námety do svojich kníh, v ktorých je poézia, próza, hádanky či recepty?
- Veľa vecí ma zaujíma. Možno môj záujem nie je až taký hlboký, neponáram sa celkom do problematiky. Z odbornej literatúry vyberám to, čo potrebujem. Napríklad, keď som písala poviedku o rodinke divého zajaca, prečítala som si o ňom, aby som vedela, aké spôsoby majú divožijúce zajace, aké majú medzi sebou rodinné putá.
Aká Veľká noc vám ostala v pamäti z vášho detstva?
- Veľkolepá. Hasiči v parádnych uniformách držali pri Božom hrobe v kostole stráž. Dievčatá si, dokonca, robili poznámky, aby nezabudli, ktorá kedy ide do kostola na poklonu. Kostol nikdy od Zeleného štvrtku až po Vzkriesenie nebol prázdny. Vo veľkonočnom čase zvony na veži zaviazali, a tak od Zeleného štvrtku nezvonili. Zato chlapci behali po dedine s rapkáčmi a aj z veže sa namiesto zvonov ozýval veľký rapkáč. Po Vzkriesení šla dedinou procesia a strieľalo sa z mažiarov. Na Veľkonočnú nedeľu zavčas rána chodili Bobrovčania do kostola svätiť veľkonočné jedlá. V mojom detstve bolo veľa krásnych sviatočných tradícií. Dnes sa z mažiarov nestrieľa, na veľkú procesiu obcou sa nechodí, ale veľkonočné jedlá sa stále svätia. Vinšovačky, vynášanie Moreny, nosenie Letka do dediny – to časom zaniklo.
Máte veľmi aktívny dôchodok. Dá sa u vás hovoriť vôbec o dôchodku?
- Ani veľmi nie. Najmä teraz pred Veľkou nocou mám množstvo prezentácií novej knihy, predveľkonočné podujatie v Liptovskom múzeu v Ružomberku aj v Liptovskom Mikuláši. Okrem písania rada zdobím kraslice netradičnými technikami. Vajíčka väčšinou olepujem rôznymi priadzami alebo ich zdobím servítkovou technikou. Páčia sa mi aj maľované krajinky na vajíčkach, možno sa aj do maľovania pustím. Mám veľa aktivít, ale všetko robím rada.
DAGMARA
