„Pred niekoľkými rokmi, keď sme začínali organizovať celoslovenské súťaže zručností, sme mali súťaž v odbore obchodná prevádzka so zameraním na služby a domáce práce," zaspománala riaditeľka školy Tatiana Perdeková.
Škola z ministerstva školstva na súťaž dostala takmer dvetisíc eur. Pre každé družstvo nakúpili potrebné pomôcky, počnúc škrabkou na zemiaky, končiac všetkými predmetmi potrebnými na servírovanie.
„Vzhľadom na to, že ministerstvo poskytuje na súťaž nemalú finančnú dotáciu, začína byť medzi slovenskými školami boj o ich usporiadanie," vysvetlila riaditeľka mikulášskeho odborného učilišťa. „Z poskytnutých peňazí totiž nielenže pokryjeme ubytovanie a stravu súťažiacim, ale môžeme dokúpiť pre našu školu aj určitý inventár, ktorý potom niekoľko rokov využívame pre odborný výcvik."
Súťažili len dievčatá
Pred začatím súťaže zručností si každé dievča vyžrebovalo číslo, s ktorým počas celého súperenia vystupovalo. V družstvách nebol ani jeden chlapec. Varenie halušiek, čo bolo jednou z praktic-kých disciplín, by asi mládenci zvládli, ale možno ich odradila druhá disciplína - šitie záster. Dievčatá sa však nedali zahanbiť. Biele pásové zástery počas prvého súťažného dňa vyrastali ako huby po daždi. Žiačky mali pripravené jednotlivé diely na šitie, takže nestrihali, ale museli pracovať presne podľa technologického postupu.
Skôr však ako začali dievčatá plniť praktické úlohy, museli prejsť teoretickým testom. Už pred súťažou dostali množstvo otázok, na súťaži museli písomne odpovedať na dvadsať z nich.
Varili halušky či strapačky?
Druhou súťažnou úlohou bolo uvariť bryndzové halušky pre dve osoby. Podľa pomenovania v norme vraj strapačky. „Ani my sme sa nevedeli dohodnúť, či sú to halušky, alebo strapačky," poznamenala jedna z učiteliek a dodala, že zemiaky na halušky sa strúhajú na strúhadle s väčšími očkami, na strapačky na strúhadle na mrkvu a po uvarení sú strapaté.
Dievčatá mali pri varení k dispozícii rovnaké množstvo zemiakov, hladkej múky, soľ, vajce, údenú slaninu a bryndzu. Tiež stôl a biely obrus, ale ani jedno družstvo neservírovalo na bielej farbe. Všetky si pripravili svoje vlastné obrusy väčšinou v ľudovom tóne. Len jeden servírovací stôl mal modernú žlto-zelenú úpravu. Aj ostatné doplnky na aranžovanie si dievčatá priniesli so sebou, a tak sa napríklad na stoloch Mikulášaniek objavili drevené taniere a nechýbal ani vyzdobený peceň chleba. Ten obdivovali aj súperky. „Chceli sme byť štýloví a zachovať regionálny charakter súťaže, takže na stole našich dievčat boli nielen drevené taniere, ale aj lyžice a črpáky," doplnila Tatiana Perdeková.
Z roka na rok sú šikovnejšie
Súťaž pozorným okom sledovala hodnotiaca komisia. Jej členovia pracovali nezávisle od seba, tichučko sa pohybovali pomedzi pracujúce dievčatá a zapisovali svoje pozorovania do tabuliek. Tie odovzdali predsedkyni hodnotiacej komisie Eve Belániovej, ktorá podľa počtu bodov určila poradie prvých troch družstiev. Najviac bodov získalo družstvo z Liptovského Mikuláša, na druhom mieste skončilo družstvo zo Starej Ľubovne a tretie boli dievčence z Ladcov. „Na dievčatách bolo vidieť, že ich práca baví," doplnila hodnotenie Eva Belániová. „Budú z nich veľmi dobré gazdinky. "
Trieda, v ktorej dievčatá servírovali hotové jedlo a vypočuli si ortieľ poroty, bola zriadená na ľudovú nôtu. Prístrešok s naznačenými okienkami, plôtik s hlinenými hrncami, črpáky na poličkách, výšivky. „Nepodarilo sa mi zariadiť, aby dievčatá obsluhovali v krojoch, nespĺňali by totiž hygienické parametre," hovorila riaditeľka o svojej nesplenej predstave.
Kamión s jahniatkami
To, že dievčatá varili práve halušky, určili organizátori z Odborného učilišťa. V Liptove je rozvinutá turistika, ovečky sú všade. Súťažiace pred súperením boli aj na návšteve v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku v expozícii ovčiarstva. Prehliadka bola pre ne zážitkom a tematicky zapadla do programu. „Dokonca, keď sme v rámci súťaže prechádzali z budovy do budovy, pred školou stál kamión s jahniatkami," vyrozprávala príhodu T. Perdeková. „Viezli ich na veľkonočný trh do Talianska a jahňatá odušu bľačali. Učiteľky súťažiacich dievčat vraj nevedeli, či tá „hudba" znela ešte z múzea."
Ceny pripravili pre všetkých
Hoci porota určila tri prvé víťazné družstva, víťazmi boli všetci. Veď na celoslovenskú súťaž prišli najlepší žiaci zo škôl. Organizátori tak pripravili ceny pre všetky dievčatá. Čo im darovali? Kabelky, knihy, kozmetické taštičky, školské pomôcky či chňapky so zásterkou.
Dievčatá z Liptovského Mikuláša Majku Kmeťovú a Aničku Juríkovú z Hút pripravovali na súťaž Jana Hricová a Jaroslava Paľove, majsterky odborného výcviku. Dievčatá vraj pred súťažou dookola varili halušky, už im zemiaky z rúk padali.
„Snažili sme sa, ako sa dalo," povedala po súťaži Majka a priznala, že sa jej lepšie varilo ako šilo. Anička vraj radšej šila, ale doma keď varí, z jej jedál a koláčov má radosť celá rodina.
Majka žije v Dome Charitas v Liptovskom Mikuláši, pečie pre dvanásť spolubývajúcich dievčat. Tie vraj Majkine koláče vítajú hlasným: „Wau, Majka nám napiekla."
DAGMARA