LIPTOVSKÝ HRÁDOK. „Pre nás bolo dôležité odraziť sa od rozpočtu, ktorý bol schválený,“ povedal primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger. „To znamená, že sme vychádzali z rozpočtu, ktorý bol narátaný podľa odhadu z ministerstva financií a išli sme do neho triezvo. Preto máme v súčasnosti menšie problémy ako ostatné mestá.“
Určite Liptovský Hrádok, podľa primátorových slov, nebude krízu prekrývať úverom. „Neexistuje,“ potvrdil primátor. „My máme zadĺženosť suverénne najnižšiu, len nad päť percent. Samosprávy ju môžu mať okolo šesťdesiat percent.“
Nezastavia investície
Ako vyzerá v čase krízy investovanie mesta do jednotlivých akcií? „Pre nás je veľmi dôležité sledovať, čo sa robí na bankovom a medzibankovom trhu. Sledovať, ako sa bude vyvíjať inflácia a deflácia,“ vysvetlil primátor. „Musíme využiť deflačný interval, keď by mali byť teoreticky dole a situáciu využiť na to, aby sme čo najviac preinvestovali.“
Mesto plánuje aj v čase krízy zrealizovať tridsaťštyri investičných a neinvestičných akcií. Napríklad, aj opravy a údržby chodníkov či osvetlenie na Hradnej ulici. Na hrádockej radnici sa teda dohodli, že nebudú nič škrtať z investičných plánov. „V súčasnosti už je jasné, že prepad v príjmoch z podielových daní bude veľký. Pocítili sme ho v marci a počítam, že do polroka to bude ešte horšie,“ doplnil B. Tréger. „Z krízy však chceme vyviaznuť s čo najmenšími stratami. Rátame s tým, že po kríze príde inflácia až hyperinflácia. A vtedy sa už nebude dať veľa spraviť. Chceme vystihnúť súčasné obdobie na to, aby sme do Liptovského Hrádku pritiahli čo najviac fondov. Tri projekty nám už prešli, štvrtý je na dobrej ceste a pripravujeme piaty na úpravy námestia pred mestským úradom.“
Otvoria rozpočet
Mesto úspornými akciami už vlani usporilo sedem miliónov korún a z tohto dôvodu sa rozpočet, podľa primátora, otvárať bude: „Už len kvôli tomu, že ušetrené peniaze dáme na investície.“
Viac financií v súčasnosti dali v Liptovskom Hrádku do škôl. Najprv však urobili rozbory jednej aj druhej základnej školy a z mimorozpočtových zdrojov dali do nich asi osem miliónov korún. Mesto totiž spolufinancovalo projekty škôl, ktoré sú podporené z Európskej únie.
„Školy budú po zrealizova– ných projektoch vyliečené a zachránené, a tak rátame s tým, že nám vrátia investície formou ušetrených peňazí, napríklad na energiách. Predpokladáme tridsaťosempercentnú úsporu.“
Rátajú s úsporou na teple
S veľkou tepelnou úsporou ráta aj riaditeľka Základnej školy s materskou školou na Hradnej ulici Viera Jurišová. Počas jarných prázdnin v materskej škole vymenili staré kotle na vykurovanie za dva nové. „Sú malé a výkonné," potvrdila V. Jurišová a dodala: „Okrem toho sme v celej budove vymenili radiátory. Kúrenie aj udržiavanie teploty v triedach je plne automatizované. Investície by sa mali vrátiť do piatich rokov.“ Viac bolestivé sú v súčasnosti, podľa nej, v materskej škole okná. „Treba ich najbližšie nutne vymeniť a potom bude škôlka na dlhé roky zabezpečená s veľkými úsporami na energiách.“
DAGMARA
