Vstupujeme do nových priestorov Strednej odbornej školy zdravotníckej v Liptovskom Mikuláši. Víta nás riaditeľka Janka Profantová, ktorá je vo funkcii 12 rokov.
„Malá medaila sv. Gorazda je ocenenie, ktoré udeľuje minister školstva každý rok vybraným pedagógom, ktorých navrhuje škola prostredníctvom Krajského školského úradu v Žiline za dlhoročnú pedagogickú činnosť, za iniciatívu, presadzovanie nových foriem práce a nových študijných odborov. Vedenie našej školy navrhlo mňa a dostalo sa mi cti prebrať si túto cenu z rúk ministra školstva Jána Mikolaja v Trenčianskych Tepliciach. Zablahoželať nám prišiel aj prezident Ivan Gašparovič.“
Sestra učiteľkou
Z rozhovoru sme sa dozvedeli, že riaditeľka pôsobí v tunajšej škole už 30 rokov. Je síce rodáčka z Považskej Bystrice, no jej kroky viedli do Liptovského Mikuláša na Strednú zdravotnícku školu. Vyštudovala v odbore detská sestra a pracovala v nemocnici na detskom oddelení.
„Neskôr som sa rozhodla vrátiť do školy, ale už ako učiteľka odborných predmetov. Bolo a je pre mňa úžasné sledovať, ako sa žiaci každým dňom menia. Učiteľstvo nie je ľahká práca. Kto nejde do nej svojím presvedčením a svojím srdcom, odchádza.“
Postavenie učiteľa sa počas jej rokov pôsobenia menilo. Dnes už musí mať učiteľ vysokoškolské vzdelanie, v minulosti to tak nebolo. Aj Janka Profantová nastúpila na vysokú školu až počas pôsobenia v škole. „Dnešná doba je plná zmien. Treba s ňou držať krok. A učiteľ sa vzdeláva celý život.“
Minulosť a súčasnosť
Janka Profantová je obklopená pomerne mladým kolektívom pracovníkov, niektorí z nich boli dokonca jej žiakmi.
„Je to neustály kolobeh. Najskôr mňa učili moji budúci kolegovia, teraz sú z mojich žiačok moje kolegyne. Mám šťastie cítiť sa mladá aj prostredníctvom nich a, samozrejme, žiakov. Neustále sa pohybujem medzi mladými ľuďmi, ktorí mi dodávajú elán, chuť niečo nové v živote dokázať, spraviť niečo užitočné pre školu, ktorá je mojou srdcovou záležitosťou.“
Po chodbách sa cez prestávku pohybujú mladí ľudia, chlapci i dievčatá. Zaujíma nás, ako vníma minulých a súčasných žiakov. „Jednoznačne musím povedať, že dnešný svet pred naše katedry usádza deti nepokojnej doby poznačené svojimi špecifikami. Mnohé sú sebavedomé, majú však problémy s dodržiavaním disciplíny, s dochádzkou do školy. Na druhej strane, ak majú príležitosť, sú kreatívni, majú zaujímavé nápady a nechýba im chuť a odvaha presadiť sa. Snažím sa byť pre žiakov nielen autorita, ale aj človek, ktorý im pomôže, keď majú problém,“ dokončí priamu odpoveď a s úsmevom ešte dodá, že deň, v ktorom sa spoločne nezasmeje s ostatnými, považuje za stratený.
Správne rozhodnutie
Považovať každý deň za deň učiteľov je, podľa Janky Profantovej, samozrejmosťou. Nikdy neoľutovala, že sa stala učiteľkou a že veľkú časť svojho života prežila práve v zdravotníckej škole.
„Som hrdá na našich žiakov, pretože sú úspešní v rôznych projektoch či mimoškolských činnostiach. Pomáhajú detským domovom, domovom dôchodcov, darujú krv a spolupracujú s mnohými spoločenskými nadáciami či charitami. Mám radosť z menších i väčších úspechov každého žiaka.“
Na budúci rok škola oslávi 60. narodeniny a riaditeľka už teraz vie, že prácu pedagógov i ostatných zamestnancov školy môže hodnotiť pozitívne.⋌
JANA KOŠÚTOVÁ
