Mladá žena, nazvime je Leona, hoci svoj životný príbeh vyrozprávala, nechce, aby sme ju identifikovali. Má na to svoje dôvody. Jedným z nich je i to, že vyrastala v neúplnej rodine. Jej matka nezvládala partnerský vzťah, a tak útek z manželských problémov riešila alkoholom. Na podobný útek sa dala aj mladučká Leona. Nie však k alkoholu, ale čo najskôr z vlastnej rodiny preč. Nemala ani osemnásť a vydala sa. „Môj priateľ ma očaril. Nosil mi darčeky, kvety, rozmaznával ma,“ potvrdila Leona a jedným dychom dodala, že len do svadby. Po nej sa všetko zmenilo. Mladučkým manželom sa veľmi skoro narodila prvá dcéra a manžel sa vytasil s milenkou. Vraj ju mal už pred svadbou. Novopečenú mamičku trápil podrobnosťami zo svojho mimomanželského sexuálneho života. „Rozprával mi, kde a koľkokrát to s ňou robil, dokonca mi ju predstavil,“ striaslo Leonu.
Druhá dcéra sa narodila v siedmom mesiaci
Napriek tomu sa do manželstva narodila druhá dcéra. Prišla na svet v siedmom mesiaci s nevyvinutými pľúcami, previezli ju do martinskej nemocnice. „Lekár mi povedal, že buď zomrie, alebo nikdy nebude chodiť. Ja som sebe i jej v duchu povedala, že ak prežije, chodiť bude,“ zaspomínala žena a siahla po druhej cigarete. Vraj je to zlozvyk, ktorého sa nevie zbaviť. Hoci zvyčajne vyfajčí len jednu škatuľku cigariet za týždeň, potrebuje ich. „Možno príde čas, keď zabudnem na fajčenie.“
Jej mladšie dievčatko má dnes deväť rokov a chodí. Dokonca je hyperaktívne. Od narodenia, vzhľadom na svoje postihnutie, však potrebovala mladšia dcéra stopercentnú matkinu pozornosť. Staršia žiarlila. Manžel nepomáhal. Naopak. Problémy sa v rodine vystupňovali tak, že mladá žena požiadala o rozvod. „Nerozviedli nás na prvýkrát, ja som na rozvode trvala, a tak, keď mala mladšia niečo vyše roka, rozviedli nás. Ja som exmanžela roky nevidela a jeho mama, moja svokra, tvrdí, že ho tri roky nevidela.“
Pracovala v troch smenách, času na deti jej neostávalo
Exmanželovi rodičia posielajú Leone každý mesiac pre dievčatá 50 eur. Málo či veľa? „Vyhľadala som právnu pomoc cez Centrum právnej pomoci v Liptovskom Mikuláši, kde sa za pomoci prideleného „právnika pre chudobných“ snažíme o zvýšenie mesačného príspevku,“ povedala Leona, ktorá pre to, aby mohla dievčatám zabezpečiť, čo nevyhnutne potrebujú, pracovala v niekoľkých robotách.
„Kríza zasiahla, a tak už ani v mikulášskych obchodných domoch nemajú záujem, aby som chodievala vykladať tovar.“ Okrem príležitostnej práce v obchode má rok Leona stály pracovný pomer, ale pred niekoľkými mesiacmi pracovala po návrate z nej a po nociach aj doma.
Skladala darčekové tašky pre firmu: „Je to makačka. Kto neskúsil, nevie. Prvú som urobila za dve hodiny, teraz potrebujem na jednu dvadsať minút a pri jej lepení dokážem jedným očkom sledovať televízny program.“
Keď bolo treba ísť narúbať triesky na podkúrenie do pece alebo urobiť čokoľvek iné, Leona čas na inú prácu považovala za stratený. Vraj mala nervy a vždy myslela na to, koľko tašiek by mohla zlepiť za ten čas. Dokonca takto uvažovala, aj keď bolo treba ísť s dievčatami k lekárovi. Zlá finančná situácia a niekoľko pôžičiek, ktoré nevládala splatiť, ju tlačili k takémuto mysleniu.
Cez bolesti v krčnej chrbtici sa prejavili problémy
U Leony sa objavili bolesti v krčnej chrbtici, strata rovnováhy. Vyhľadala odborných lekárov. Keďže nenašli príčinu jej problémov, skončila na psychiatrii. „Lekári nevedeli zistiť príčinu a ja som si myslela, že mám rakovinu v celom tele,“ a dodala, že sa k psychiatrovi odhodlala len vtedy, keď ju obvodná lekárka ubezpečila, že v súčasnosti má mnoho ľudí psychické problémy a vyhľadá psychiatra. Psychiater potvrdil, že celý jej mladučký život na ňu robil taký tlak, že cez bolesti problémy vychádzali na povrch. „Už si nekladiem otázky, prečo ja, prečo mňa postihol takýto život. Snažím sa každý deň brať tak, ako prichádza, aj keď to nie je ľahké.“
Dodnes Leona berie lieky. Je však odhodlaná pri prvej kontrolnej návšteve psychiatra požiadať ho o ich vysadenie.
Zdá sa, že svitá v rodine na lepšie časy vďaka darcovi
„Cítim sa dosť silná, aby som situáciu zvládala sama,“ trošku zaváhala. Leona totiž už celkom sama na svoje problémy nie je. Vďaka spolupracovníčkam, ktoré ju posmelili, sa so svojimi ťažkosťami zverila darcovi, ktorý sa rozhodol pomáhať cez Komunitnú nadáciu Liptov (KNL). Už urobil prvé kroky, aby sa Leone a jej dvom dievčatkám ľahšie dýchalo. „Nebolo pre mňa, podľa horoskopu typickú Levicu, ľahké požiadať o pomoc v KNL. Dievčatá v práci ma povzbudzovali, že nemôžem nič stratiť, tak som sa odhodlala.“
Skôr však, ako sa v nadácii rozhodli mladej žene pomôcť, preverili si, ako sa Leona stará o dcéry. „Kontaktovali sme sa s triednou učiteľkou postihnutého dievčatka, ktorá potvrdila, že záujem matky o dcéru je veľmi dobrý,“ povedala správkyňa KNL Jana Mrlianová. „Je jednou z mála matiek, ktorá ochotne rieši s nimi každý dcérin problém. Na víkendy si dievčatko berie z internátnej školy domov, učí sa s ňou a podľa učiteľky je dobrou matkou, ktorá sa snaží pre svoju rodinu robiť čo najviac.“
U dcéry prepukla epilepsia a objavili sa kožné problémy
Aby problémov nebolo málo, Leonina mladšia dcérka pred troma rokmi dostala epileptické záchvaty. Jej psychický vývoj je veľmi pomalý, odborníci jej diagnostikovali päťdesiatpercentnú mentálnu retardáciu. Dievčatko navštevuje špeciálnu základnú školu a v tretej triede zvláda len desať písmen abecedy.
Za posledný rok sa k zdravotným problémom malej pridali aj veľmi vážne kožné problémy. Dievčatko má po celom tele nepekné kožné defekty, ktoré pri jej mentálnej retardácii nie je možné zlepšiť. Kožná lekárka jej odporučila liečebné kúpele. Žiaľ, Leona nemá peniaze ani na mesačné vyžitie, nieto ešte na pobyt s dcérkou v kúpeľoch.
Ako sa Leona vyrovnávala s postihnutím svojej dcéry? „Je rozdiel, keď vidíte postihnuté cudzie dieťa a keď vaše. Najhoršie bolo, že ja som bola veľmi mladá, keď sa mi deti narodili. Pri prvej som mala len sedemnásť rokov. Bola som nevybúrená, nevytancovaná a deti som brala ako hračku. Bolo pre mňa ťažké začať byť matkou,“ priznala mladá žena. Postupne, ako začala s dcérou cvičiť, ako sa o obe dievčatá musela starať, zmamičkievalo sa. Nie však na sto percent.
Nedostala lásku od matky, učí sa prejaviť ju dcéram
Leona nedostala v detstve lásku, pohladkanie od rodičov. Nenaučila sa to, a tak nevie objatie darovať svojim deťom. Chce to však zvládnuť. Nezakrýva skutočnosť ani pred staršou dcérou. Otvorene jej povedala o svojom probléme a dievča si často samé vypýta mamkinu náruč. Na druhej strane sa zas dievčina učí od mamky otvárať sa. Ťažkosti a nedorozumenia medzi Leonou a jej exmanželom poznačili najmä staršiu dcéru. Nevedela otvorene porozprávať o tom, čo má vo svojom vnútri. Aj podľa triednej učiteľky je dievča stále v škole zakríknuté a nerozpráva o rodine. Večer s mamkou však v posteli začína hovoriť o svojich pocitoch. Zatiaľ je tma jej pomocníkom.
„Mladá žena nič zo svojho života nezakrýva a aj pri našom spätnom zisťovaní situácie v rodine sme nenašli nič, čo by sa javilo ako zneužite ochoty pomôcť,“ dodala J. Mrlianová.
DAGMARA
